Cestovanie a Destinácie

Adamova hora

3242
0
SHARE

Miesto, o ktorom legendy rozprávajú, že je tam odlačok Adamovej stopy, alebo Buddhovej, možno Krišnovej, alebo je to odlačok stopy Aláha. Rôzni  predstavitelia rôznych náboženstiev si vysvetľujú 1,8 metrov dlhý odlačok chodidla, ktorý sa ukrýva v kláštore práve na vrchole Adamovej hory na Srí Lanke, po svojom.

Budík ma zobúdza v malom hotelíku o 2 ráno a ja sa vydávam na cestu na vrchol.  Môj plán je, aby som tam bol najneskôr za 4 hodiny a uvidel tak z hory východ slnka.

Aj cesta na také pútnické miesto ako je Adamova hora začína pri stánkoch so suvenírmi, jedlom a vodou. Tomu sa človek proste nevyhne. Odmietam všetkých predavačov tričiek a bateriek, s ktorými si môže človek svietiť po ceste a začínam šlapať na prvé schody, ktorých ma čaká takmer 5 tisíc. Hora je vysoká 2243 m n. m., a na vrchol to je asi 7 kilometrov.

Na začiatku sa ide pohodlne, schodisko je široké a schody nie sú strmé. Mám obuté dobré turistické topánky a so záujmom pozerám na veľa miestnych, ktorí idú bosí a naľahko oblečení.

Pútnici po ceste odpočívajú na stanoviskách, alebo priamo na schodoch, pijú čaj, alebo sa kúpu v potoku.  Pravá polovica schodišťa je určená pre cestu hore a ľavá dole. Niekedy nie. Čím vyššie som, zisťujem, že všetko sa začína miešať. Niekoľkokrát uviaznem zaseknutý v mŕtvom bode, kedy sa aj pár minút dav nehýbe, ľavá noha na jednom schode, pravá nižšie a nemôžem sa pohnúť. Všetci sa navzájom dotýkame telami a začína mi byť teplo. Ešte pár schodov, hovorím si a nedočkavo pozerám nad seba. Vidím tam viacero lámp, čo znamená ďalšie stanovisko.

Krok, státie, krok. Krok, státie, krok. Krok dopredu, krok dozadu. Pach ľudí, džavot, dusno. Sme tak natlačení na seba, že ani nedokážem dať dole vak a vytiahnuť si vodu. Fotografovanie mi ani nepríde na um. Ľudia okolo spievajú mantry a navzájom sa povzbudzujú.  Schody sú strmšie a strmšie a zužujú sa.

Zisťujem, že si nahlas spievam. Chce sa mi smiať a tak sa smejem. Vlníme sa v dave, veľa ľudí mi potriasa rukou, tlačíme sa. Cesty naspäť už niet.

Takto prejdú skoro tri hodiny a ja sa dostávam na vrchol, kde sa nazbieralo neskutočne množstvo ľudí.  Je mi zima, teplota je tu omnoho nižšia ako dole, do hlavy mi narážajú stovky nočných motýľov. Snažím sa ich odohnať, ale márne.

Pred kláštorom na vrchole sa vyzúvam a čakajúc v rade k zvonu mi chodidlá mierne primŕzajú ku kamennej podlahe. Každý pútnik má zazvoniť na zvonec toľko, koľkokrát už na horu vystúpil. Deduško predo mnou zazvoní vyše 30 krát a moje jednorazové „BIM!“ sa stráca v opare.

Trpezlivo vyčkám v rade, aby som mohol uvidieť posvätné miesto, Adamovu stopu. Skutočne  vyzerá ako odtlačok chodidla a pokladám na kraj kvety, ktoré som priniesol. Veľa pútnikov tam necháva peniaze, veľa krát niekoľko mesačné úspory. Sediaci mních zhrabuje peniaze podobne ako sa zhrabujú žetóny v kasíne. Dav má tlačí ďalej k východu, takže sa nezdržujem dlho. Fotenie je zakázané.

Akonáhle vyjdem z von, rýchlo sa obúvam a nachádzam si miestečko na schodoch, kde sa najem a zababuším do všetkých vecí, ktoré som si priniesol. Čakám na východ slnka spolu s ďalšími stovkami turistov, ale hlavne miestnymi. Ľudia si stále spievajú mantry a ja sa tentokrát už nemôžem ani len pozrieť na ich bosé nohy a ľahké oblečenie. Urobím pár fotiek a čakanie na slnko využijem pozorovaním ľudí okolo a rozjímaním. Cítim sa fantasticky.

O 6 ráno začne vychádzať slnko, všetci sa prebúdzajú z driemot a sledujú majestátny pohľad na krajinu, ktorá sa pod nami rozprestiera. Najkrajšie prírodné divadlo však príde až o chvíľku, keď  slnko vystúpi o kúsok vyššie a Adamova hora vytvorí dokonalý tieň v tvare trojuholníka. Je to prekrásny, priam mystický pohľad, kedy človek zabudne na všetko zlé a srdce sa mu naplní šťastím.

Porobím niekoľko fotiek a vydám sa na cestu dole. Zísť zasa všetkých skoro 5 tisíc schodov mi dá poriadne zabrať. Trasú sa mi nohy, ale snažím sa robiť čo najmenej prestávok. Za tri hodiny som dole, otočím sa a snažím sa zapamätať všetko, čo sa mi za celú noc prihodilo, na všetky pocity a emócie.

V hotelíku sa osprchujem, naraňajkujem  a autobusom odchádzam. Akonáhle si doň sadnem, unavený a spokojný sledujem motýle poletujúce okolo. Zaspávam.