Zaujímavosti

Bráňte sa proti nezáujmu čítať

6011
0
SHARE

NÁŠ svet je postihnutý novým problémom s čítaním. Je to nezáujem o čítanie. Jeden výkladový slovník ho definuje ako „vlastnosť či stav, keď človek vie čítať, ale čítanie ho nebaví“. Áno, čítanie — ktorému sa kedysi ľudia s potešením venovali — je dnes často odmietané ako povinnosť. „Musím sa premáhať, aby som čítala,“ sťažuje sa jedno 12-ročné dievča, „nie je to žiadna zábava.“

Ani mnohých dospelých čítanie nebaví. Napríklad Spojené štáty sa pýšia 97-percentnou gramotnosťou, no asi polovica dospelých Američanov zriedkakedy číta knihy alebo časopisy! Je jasné, že schopnosť čítať sa nie vždy zhoduje s túžbou čítať. Platí to aj o ľuďoch s vysokým vzdelaním. „Keď prídem domov unavený po dlhom dni,“ hovorí jeden absolvent Harvardovej univerzity, „nesiahnem po knihe, ale zapnem si televízor. Je to ľahšie.“

Čo sa stalo s čítaním? V posledných desaťročiach jeho popularita ustúpila masmédiám pútajúcim pozornosť verejnosti. „Teraz, keď máme MTV — a svoj videorekordér a nintendo a walkmana — sa vyhliadka na prehrýzanie sa knihou nezdá taká lákavá, ako bola v pokojnejších časoch,“ píše Stratford P. Sherman v časopise Fortune. Azda najväčším konkurentom čítania pohlcujúcim veľa času je televízia. Vskutku, keď priemerný Američan dosiahne vek 65 rokov, strávil deväť rokov svojho života pozeraním televízie!

Keďže úžitok z čítania je tak často obetovaný v prospech svietiacej obrazovky, bude dobré, keď pouvažujete o ďalších myšlienkach.

Úžitok z čítania

Čítanie podnecuje predstavivosť. Televízia myslí za vás. Všetko je vyjadrené: výraz tváre, modulácia hlasu i scenéria.

Pri čítaní si však vy vyberáte obsadenie, vytvárate miesto deja a riadite konanie postáv. „Máte tak veľa voľnosti,“ hovorí 10-ročný chlapec. „Každú postavu si môžete predstaviť presne tak, ako chcete, aby vyzerala. Pri čítaní knihy máte veci viac pod kontrolou, než keď niečo vidíte v televízii.“ Dr. Bruno Bettelheim si všimol, že „televízia upúta predstavivosť, ale nedá jej voľnosť. Dobrá kniha hneď podnecuje i uvoľňuje myseľ.“

Čítaním sa rozvíja vyjadrovacia schopnosť. „Nijaké dieťa ani dospelý sa v pozeraní televízie nezlepší, keď bude pozerať viac,“ hovorí Reginald Damerall z Massachusettskej univerzity. „Schopnosti, ktoré si pozeranie televízie vyžaduje, sú také elementárne, že sme ešte nepočuli o neschopnosti pozerať televíziu.“

Naproti tomu čítanie si vyžaduje a rozvíja vyjadrovacie schopnosti; je nerozlučne späté s rečou a písaním. Jeden stredoškolský učiteľ angličtiny hovorí: „Niet pochýb o tom, že úspech študenta do veľkej miery závisí od jeho slovnej zásoby, čo sa prejaví jednak v tom, ako dokáže chápať čítaný text, a jednak v tom, ako dokáže pri písaní uvažovať. Okrem čítania niet žiadneho iného spôsobu, ako si vybudovať dobrú slovnú zásobu — iný spôsob jednoducho neexistuje.“

Čítanie podporuje trpezlivosť. Na televíznej obrazovke sa za jedinú hodinu môže mihnúť aj tisíc obrazov, ponechávajúc divákovi málo času, aby mohol premýšľať nad tým, čo vidí. „Táto technika doslovne programuje krátkodobú pozornosť,“ hovorí Dr. Matthew Dumont. Preto neprekvapuje, že niektoré štúdie spájajú nadmerné pozeranie televízie s impulzívnym rozhodovaním sa a s nesústredenosťou — tak u detí, ako aj u dospelých.

Čítanie si vyžaduje trpezlivosť. „Vety, odseky a strany sa odvíjajú pomaly, postupne a v súlade s logikou, ktorá vôbec nie je intuitívna,“ píše odborník na komunikáciu Neil Postman. Čitateľ musí o tom, čo je napísané, premýšľať vlastným tempom, a vlastným tempom si to musí vysvetľovať a vyhodnocovať. Čítanie je zložitý dešifrovací proces, ktorý si vyžaduje — a rozvíja — trpezlivosť.

Vyrovnaný názor

Napriek výhodám čítania treba priznať, že aj televízia má svoju hodnotu. V sprostredkúvaní určitého druhu informácií môže predstihovať čítanie. Zaujímavý televízny program môže dokonca vzbudiť záujem o čítanie. „Máme správy, že televízne dramatizácie diel detskej literatúry a vedy ovplyvňujú deti, aby si vyhľadali knihy s týmito a podobnými námetmi,“ uvádza The Encyclopedia Americana.

Vyrovnaný názor je nevyhnutný. Tlačené slovo a televízia sú dve odlišné médiá. Každé má svoje neodmysliteľné silné stránky, ako aj obmedzenia. Každé možno využívať — alebo zneužívať. Áno, natoľko sa zahĺbiť do čítania, že by sa človek izoloval, môže byť práve také škodlivé ako nadmerné pozeranie televízie.

Čítanie je často podceňované v prospech vizuálneho rozptýlenia. Jeden japonský novinár bedáka: „Postupujeme od kultúry čitateľov ku kultúre divákov.“ To možno pozorovať najmä medzi mládežou. Následkom toho mnohí mladí ľudia vyrastajú bez záujmu o čítanie a neskôr trpia následkami. Teda ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom rozvíjať si túžbu čítať?

Ako môžu rodičia pomôcť

Buďte sami príkladom. Článok v časopise Newsweek s názvom „Ako vychovávať dobrých čitateľov“ dáva túto jasnú výstrahu: „Ak sa venujete papučovej kultúre pred televízorom, vaše dieťa bude pravdepodobne robiť to isté. Naproti tomu, ak vás vaše deti vidia spokojne zabratého do čítania dobrej knihy, budú vedieť, že o čítaní nielen hovoríte, ale ho aj praktizujete.“ A čo je ešte lepšie, niektorí rodičia deťom nahlas čítajú. Tak sa vytvára vrelý vzťah — čosi, čo dnes v mnohých rodinách tak veľmi chýba.

Založte si knižnicu. „Majte v byte veľa kníh — hromady kníh,“ odporúča Dr. Theodore Isaac Rubin. „Pamätám si, že som ich čítal, pretože tam boli a pretože ich čítali aj všetci ostatní.“ Deti budú čítať knihy, ak ich majú poruke. Podnet čítať bude dokonca silnieť, keď budú knihy súčasťou ich osobnej knižnice.

Urobte čítanie zábavou. Hovorí sa, že keď dieťa rado číta, polovica práce s učením je hotová. Urobte teda čítanie pre dieťa príjemným zážitkom. Ako? Po prvé, stanovte obmedzenia v pozeraní televízie; inak televízia nad čítaním takmer vždy zvíťazí. Po druhé, vytvorte atmosféru na čítanie; tiché chvíle a kútiky, ako je osobná knižnica s dobrým osvetlením, vyzývajú k čítaniu. Po tretie, nenúťte dieťa čítať. Pripravte materiály a možnosti, ale nechajte, aby si dieťa samo rozvinulo túžbu čítať.

Niektorí rodičia začínajú čítať svojim deťom už v ranom veku. To môže byť prospešné. Niektorí odborníci hovoria, že keď má dieťa tri roky, rozumie väčšine slov, ktoré bude používať v bežnom rozhovore s dospelými — aj keď ešte nevie tieto slová správne vyslovovať