Životný štýl

Najznámejšie talianske povery a mýty

6111
0
SHARE

Keď sa vydáte po stopách historických pamiatok v Taliansku určite natrafíte na miesta, ktoré nosi šťastie. Stačí sa hodiť mincu, dotknúť sa prasačieho nosa či Júliinho prsníka.

V Turíne na námestí San Carlo je vložený v mozaikovej podlahe reliéf bronzového býka. Tento významný symbol mesta sa stal objektom šťastiachtivých zvedavcov. Povráva sa totiž, že keď postúpate intímne časti býky, prinesie vám to šťastie. Tak prečo neskúsiť.

Ďalší býk, ktorý okrem šťastia nosí aj plodnosť, stojí uprostred historického nákupného centra Galleria Vittorio Emanuele II. Stačí sa vám postaviť špičkou na jeho vyčnievajúce „klenoty“, zavrieť oči, vysloviť svoje prianie a otočiť sa okolo vlastnej osi. Vďaka tejto povere mozaika býka už musela byť niekoľkokrát zreštaurovaná.

Kryštof Kolombus v Turíne nosí šťastie študentom. Na hlavnom námestí Piazza Castello je na stene bronzový reliéf moreplavca. Vytvoril ho Dino Somà v októbri 1923 na počesť talianskych imigrantov, čo odcestovali do Ameriky počas prvej svetovej vojny. Kolombusov vyčnievajúci malíček prináša šťastie, tým, ktorý ho pošúchajú. A to hlavne vysokoškolským študentom pri skúškach.

Naopak, v Pise, sa študenti vyhýbajú šikmej veži. Legenda vraví, že ten, čo na ňu vystúpi pred ukončením štúdia, prinesie mu to nešťastie a nespravia promócie. To isté platí aj o zvonici Asinelli vo Florencii.

Ale preistotu Florencia má tiež svoj talizman, ktorý nosí šťastie. Ide o fontánu na námestí Piazza del Mercato Vecchio. Socha diviaka, ktorému z úst vyteká voda, bola Florenčanmi pomenovaná „Il Porcellino“, t.j. prasiatko. Jeho rypák je vyleštený práve vďaka povere, že mu ho treba pošúchať mincou, vysloviť si želanie a nechať padnúť mincu do vody. Ak minca prejde cez železnú mriežku až dolu, tak sa to vyplní a ak nie, tak to môžete skúsiť znovu. Ale nie viac ako trikrát za sebou.

No a pre tých, čo hľadajú šťastie v láske, sú povinné zastávky v Ravenne a vo Verone.

Dievčatá, ktoré pobozkajú na pery sochu Guidarella v Ravenne, sa do roka vydajú.  Tie, čo sú už vydaté, tak do roka porodia silného a statočného syna. Guido Guidarelli bol mladý a statočný vojak, ktorý zomrel v dueli. Jeho socha na pohrebnom kameni ma vysokú umeleckú hodnotu a je opradená historkami a tajomstvami. Avšak po poslednej reštaurácii sochy, mladé dievky sa musia uspokojiť s bozkom na diaľku.

Na výlete do Verony nemôže chýbať zastávka pod presláveným balkónom Rómea a Júlii. Tragický príbeh o láske však prináša šťastie nešťastne zaľúbeným. Stačí pošúchať Júliin pravý prsník a úspech v láske je zaručený.

S ďalším bizarným zvykom pohladiť prsník sochy sa stretnete v Ríme. V kútiku námestia San Marco v Ríme stojí obrovská socha ženy, pre všetkých známa ako Madama Lucrezia. Lucrezia d´Alagno bola obľúbená spoločnica kráľa Alfonza Aragonského. Po jeho smrti musela opustiť Neapol a presťahovať sa práve na toto námestie v Ríme, kde ju mali všetci radi. Bolo ľudovým zvykom ukloniť sa pred touto sochou zakaždým, keď pred ňou prechádzali. Odtiaľ sa zrodila aj povesť o tom, že dotyk jej prsníka vylieči zlomené srdcia.

K rímskym legendám rozhodne patrí aj „Bocca della Veritá“. Tieto „ústa pravdy“ sú vytesané do mramoru a umiestnené na stene kostola Santa Maria in Cosmedin, kde sú vraj umiestnené aj pozostatky patróna zamilovaných, Valentína. Ľudia kedysi verili, že ten kto do nej vložil ruku a nemal čisté svedomie, ústa sa zavreli a odťali ju. Manželia, v stredoveku, s týmto „detektorom lží“ kontrolovali vernosť manželiek. Audrey Hepburn a Gregory Peck vo filme Prázdniny v Ríme si tiež takto overili svoju  úprimnosť.

Či už sú tieto ľudové povery pravdivé, či nie, dodnes sú tieto miesta obľúbené a stále navštevované. A ruku na srdce, kto z vás nikdy nehodil mincu do fontány, alebo sa nedotkol sochy, čo prináša úspech v láske, šťastie, či blahobyt?  Žeby naozaj fungovali?!