Životný štýl

Na počiatku bola pizza…

3232
0
SHARE

Pizza je jedným z typických symbolov Talianska a to najmä Neapolu, ktorý sa považuje za kolísku tejto dobroty. Tu sa upiekla prvá pizza koncom 18.storočia a to vďaka kombinácii rajčín s focacciou.

Focaccia je tip chlebíka z kvaseného cesta stlačeného na hrubšiu placku s okrúhlym tvarom. Bola pečená buď na uhlíkoch alebo v drevenej piecke. Zvyčajne si ju dochucovali olivovým olejom a soľou. Dodnes je považovaná za predchodkyňu pizze, aj keď dodnes nič nestratila zo svojej popularity. V podnikoch ju dodnes podávajú namiesto chleba, či len tak k aperitívu.

Rajčiny, ktoré boli privezené do Európy z Peru začiatkom 17.storočia, sa zo začiatku používali veľmi zriedka v kuchyni, pretože boli považované za nejedlé. Keď sa nakoniec všetci presvedčili o ich vynikajúcej chuti a ich vysokom potenciáli využitia v gastronómii, tak ich spojenie s focacciou bola láska na prvý pohľad.

Prvý tip pizze sa volal Marinara a to podľa rybárov a námorníkov. Keď sa vracali skoro ráno po nočnom rybolove z mora, mali vo zvyku si dať čerstvo upečený a ešte teplý chlebík, focaccia, ochutený s rajčinovou omáčkou, olivovým olejom, cesnakom a oreganom.
Najznámejšia pizza je Margherita, ktorú vymyslel a prvýkrát upiekol neapolský kuchár – pizzaiolo Raffaele Esposito na počesť kráľovnej Margherity.

Jedného júnového dňa v 1889 talianska kráľovná, ktorá trávila často dovolenku práve v Neapole, si zaželala, aby jej pripravili na jedenie niečo iné než zvyčajné sofistikované kráľovské chody. Chcela vyskúšať niečo, čo jedáva obyčajný ľud (v tých časoch bola pizza považovaná za jedlo chudobných). Jej sluhovia sa obrátili na najvychýrenejšieho kuchára v Neapole a on sa pustil do prípravy pizze pre kráľovnú. Ešte neboli veľmi zaužívané iné druhy pizze, ale našťastie Raffaelovi Espositovi nechýbala fantázia a kreativita. Rozhodol sa upiecť pizzu, ktorá by pripomínala farby talianskej zástavy (červená, biela, zelená), tak použil rajčiny, mozzarellu a bazalku (basilico v preklade znamená aj erba regale=kráľovská bylina).

Kráľovne Margerite veľmi zachutila táto pizza a odvtedy sa stala obľúbeným a pravidelným chodom aj na kráľovskom stole. Zo začiatku si ju šľachtické a kráľovské rodiny dávali dovážať priamo do svojich palácov, ale nakoniec sa aj z nich stali pravidelní klienti pizzérií.

Niekto vraví, že pizza priblížila vysokú spoločenskú vrstvu k chudobnej. Iní tvrdia, že chudobní jedávali pizzu lebo si nemohli dovoliť nič iné a bohatí len preto, že bola v móde na kráľovskom dvore.
Talianom sa dnes podarilo vyzdvihnúť jednoduchú pizzu na vysokú formu gastronomického umenia. Za zdanlivo jednoduchým receptom sa skrývajú takmer vedecké poznatky o múke a kvásku. Svedčia o tom národné a aj celosvetové konkurzy, kde je stupeň prípravy kuchárov naozaj veľmi vysoký. Dnes sa vytvárajú stále nové a nové verzie pizze. S ryžovou múkou, celozrnnou či čiernou múkou, vysoká pizza pečená na plechu, okrúhla pizza v drevenej peci, pizza romana alebo klasická pizza napolitana.

Jedno je však isté, keď je robená s láskou a podelená s ľuďmi, s ktorými nám je dobre, pizza je vždy tá pravá voľba.