Hon za spoločensky cenenými hodnotami (peniazmi, kariérou či úspechom) so sebou prinášajú aj odvrátenú stranu mince. Málokedy si uvedomujeme, že v skutočnosti pracujeme viac, ako osem hodín denne. Je však takmer nereálne podávať stopercentný koncentrovaný pracovný výkon 5 dní v týždni. Skôr či neskôr sa objavia prvé problémy a my si takmer isto dláždime cestu k vyhoreniu.
Čo je syndróm vyhorenia?
Ide o ďalšiu stále rozšírenejšiu psychickú civilizačnú chorobu, ktorá postihuje stále väčšie percento dokonca aj mladšej generácie. Ak sa vám nechce chodiť do práce, neznamená to okamžite, že trpíte syndrómom vyhorenia. Takýto psychický stav nastupuje pomaly a je potrebné vnímať aj jeho prvotné príznaky. Medzi základné prejavy patria vyčerpanosť, strata motivácie, negatívny pohľad na svet, zhoršené vzťahy nielen na pracovisku, nespavosť a podobne.
Určite si limity
Tento duševný stav je treba začať „liečiť“ zavčasu v jeho počiatočnej fáze a nenechať ho rozvinúť, aby nevyústil do frustrácie a následne do vyhorenia. Pretože je syndróm vyhorenia úzko spätý s vysokým pracovným vyťažením, je treba poznať svoje limity i hranice a nedovoliť si ich prekračovať. Pokiaľ cítite príznaky vyčerpania z práce, ktoré hraničia s nechuťou ďalej túto prácu vykonávať, je potrebné okamžite zakročiť.
Prvou pomocou sú voľnočasové aktivity, ktoré je potrebné prekladať tými pracovnými. Nezabudnite zaradiť pravidelný pohyb a ďalšie koníčky. Dôležité je tiež nezanedbávať sociálne kontakty.
Ak nestačia základné možnosti „liečby“, medzi ktoré patrí aktívny pohyb, socializácia, čas na vlastné súkromné aktivity, či dostatok spánku, je potrebné pristúpiť k extrémnejším postupom:
Skrátenie pracovnej doby a variabilita činností
O tom, aká dlhá by upravená pracovná doba mala byť, sa ešte robia experimenty. Najčastejšie sa hovorí o šesťhodinovom pracovnom čase. U nás zatiaľ tento systém nie je zavedený. Variabilitu je možné realizovať aj viacerými pracovnými činnosťami prostredníctvom kratších úväzkov či drobného podnikania popri skrátenej pracovnej dobe hlavnej činnosti. Je jasné, že toto v mnohých odvetviach či typoch práce nie je možné alebo minimálne nie je také jednoduché.
Pracovný čas si môžete upraviť aj bez toho, aby ste robili zásahy do svojej aktuálnej práce, a to rozdelením pracovného dňa na intervaly koncentrácie a oddychu.
Intervalovú stratégiu na zvýšenie produktivity odporúčajú aj viacerí odborníci, podľa ktorých prinášajú najlepší efekt intervaly 52 minút práce a 17 minút odpočinku. Takéto rozdelenie pomáha udržiavať vyššiu mieru sústredenosti počas pracovného bloku. Dôležité pritom je sa v oddychovom čase úplne oddeliť od práce, zoznamu úloh, počítača aj telefónu. Najlepšie fungujú rozhovory s ľuďmi, čítanie, prípadne krátke prechádzky na čerstvom vzduchu.
Nevynechajte dovolenku
Dovolenka je v prípade aj prvých príznakov vyhorenia nevyhnutnou záležitosťou. Čím dlhšia, tým lepšie. U niektorých zamestnávateľov je dokonca možné vybaviť si neplatené voľno. To môže trvať dovtedy, dokedy potrebujete a vy sa tak budete môcť vrátiť do pracovného výkonu s novou energiou.
