Keď si sadnete do auta, naštartujete a následne sa prepravíte na potrebné miesto, je to pre vás pomerne jednoduchý proces. V zákulisí sa však na tom podieľa množstvo procesov a dielov, o ktorých možno ani neviete. A jedným z nich sú práve tyčky stabilizátora.
Konštrukcia tyče proti prevráteniu
Protišmyková tyč sa skladá z hlavných komponentov:
- Oceľová tyč v tvare U – stabilizačná tyč predstavuje pružnú priečnu vzperu. Zvyčajne je vyrobená z pružinovej ocele. Kľúčovou súčasťou protišmykovej tyče je kolík.
- Stabilizačné vzpery – ide o komponenty, ktoré spájajú konce oceľovej tyče s ramenom alebo vzperou zavesenia.
- Upevnenie stabilizátora – protišmyková tyč je pripevnená pomocou gumových puzdier a svoriek. Protišmyková tyč je na karosérii vozidla pripevnená na dvoch miestach pomocou káblových pások.
Stabilizátor je väčšinou namontovaný na pomocnom ráme a je uložený v gumových ložiskách, teda puzdrách. Tyčky stabilizátora spájajú stabilizátor so vzperami zavesenia alebo alternatívne s priečnymi ramenami. Špeciálne guľové čapy na tyčkách stabilizátora zaisťujú potrebnú voľnosť pohybu, aby stabilizátor mohol vykonávať svoju prácu bezchybne.
Typy vzpery stabilizátora
Lacnejšie autá sú vybavené úpravami s priechodkami. Je to malá oceľová tyč s výstupkami na koncoch. Do nich sú vložené priechodky. Na jednej strane je v priechodke umiestnená stabilizačná tyč a druhá časť stojana je pripevnená k závesnému ramenu.
Ak sa v automobile používa úprava pántov, potom ide často o tú istú oceľovú tyč, na koncoch ktorej sú nainštalované závesy. Sú nevyhnutné pre pohyblivosť uzla. Ich upevňovacie čapy sú namierené proti sebe.
Niektoré automatické stabilizátory používajú namiesto vzpery hydraulické valce, ktoré upravujú tuhosť tyče v závislosti od typu vozovky. Najťažší režim je na kľukatej ceste, stredná poloha je najčastejšie vhodná pre poľnú cestu. V teréne sa aktívny stabilizátor najčastejšie vypína.
Vzpery stabilizátora sa môžu líšiť aj v princípe uchytenia. Samotný stabilizátor je štandardne pripevnený na jednej strane. V niektorých automobiloch je druhá časť vzpery pripevnená k ramenám zavesenia. Existuje aj iný typ pripevnenia – k vzpere tlmiča nárazov alebo čapu volantu.
Princíp fungovania
Prirovnať to môžete k obyčajnému stolu. Ak by mal stôl kratšiu ľavú prednú nohu, bol by nestabilný – ako vozidlo naklonené určitým smerom. Ak nie je čím podložiť nohy stola, môžete skrátiť náprotivnú prednú nohu. Stôl síce bude naklonený dopredu, ale získa stabilitu.
A práve takto funguje aj tyč stabilizátora, ktorá spája obe výkyvné ramená a prenáša pohyb z jednej strany na druhú. V situácii, keď sa zdvihne ľavé výkyvné rameno, zdvihne sa aj pravé.
Prečo je potrebný stabilizátor?
Ak ide auto priamo, jeho telo je rovnobežné s cestou. Pri otáčaní sa ťažisko automobilu kvôli rýchlosti presunie nabok. To spôsobí, že sa vozidlo nakloní. Keďže je zaťaženie kolies nerovnomerne rozložené, pneumatiky začnú strácať kontakt s povrchom vozovky. Tento efekt nielenže negatívne ovplyvňuje riadenie áut, ale zvyšuje aj riziko nehody v dôsledku nestability vozidla.
Aby sa tento efekt minimalizoval, bol vyvinutý stabilizátor proti prevráteniu. Vzpera v systéme bočnej stability môže mať rôzne tvary, ale tento držiak umožňuje správne zafixovať okraje stabilizátora.
Na čo slúži spojovacia tyč stabilizátora?
Použitie iba predného stabilizátora má zmysel v prípade vozidiel, ktoré riadia neskúsení vodiči. Takéto riešenie vyvolá nedotáčavosť vozidla, ale zároveň zapríčiní, že sa vozidlo bude vďaka zvýšeniu priľnavosti zadnej nápravy správať v zákrutách neutrálne. Pri jazde nižšou rýchlosťou stabilizátor výkyvného ramena pomôže tiež zlepšiť odozvu na pohyby volantu.
Inak je to v prípade navrhovania rýchleho vozidla, ktoré bude prechádzať zákrutou často a vo vysokej rýchlosti. Takéto vozidlo bude vybavené aj zadným stabilizátorom. Ten zlepší priľnavosť predných kolies pri prejazde zákrutou vo vysokej rýchlosti, keď príliš veľká hmotnosť zaťažuje zadné kolesá.
Dôležitý prvok pri uplatnení pravidla fungovania stabilizátorov predstavuje pevnosť karosérie – vďaka nej sa hmotnosť prenáša zo zadnej na prednú časť vozidla a naopak.
Stabilizátor slúži na to, aby sa každá strana automobilu znížila alebo naopak stúpla na podobnú výšku ako druhá strana, vďaka čomu sa zníži nakláňanie vozidla. Pri prejazde zákrutou sa stabilizátor snaží čo najviac znížiť rozdiel stlačenia pružín medzi ľavou a pravou stranou. Prenáša tak zaťaženie z jedného kolesa na koleso, ktoré je menej zaťažené. Tým dôjde k zvýšeniu tuhosti zavesenia, ale aj zmenšeniu pruženia a náklonu karosérie.
Negatívny vplyv stabilizátora
Negatívnym vedľajším účinkom spojenia dvoch kolies je to, že náraz jedného kolesa pôsobí aj na druhé koleso, čo spôsobí väčší náraz po celej šírke vozidla.
Ďalšou nevýhodou stabilizátora je zníženie priľnavosti vnútorného kolesa pri prejazde zákrutou, čo sa pri použití na prednej náprave prejavuje nedotáčavosťou a na zadnej zase pretáčavosťou.
Počas jazdy v teréne je vždy jedno koleso nadmerne odľahčené, čím sa znižuje prejazdnosť, komfort, ale aj rýchlosť jazdy. Preto je použitie klasického stabilizátora na terénnych a offroad vozidlách nevhodné.
Príznaky poškodenia
V prípade poruchy alebo poškodenia systému sa pri jazde cez nerovnosti alebo výmole často ozývajú hlasné zvuky – klepanie. Tie sú väčšinou spôsobené opotrebovanými ložiskami alebo poškodenými čapmi na tyčkách stabilizátora.
V prípade opotrebovania ložísk vzniká medzi ložiskom a stabilizačnou tyčou nechcená vôľa a stabilizačná tyč začne v ložiskách pri pohybe drnčať. Keďže ide o kovové časti, môžu byť napadnuté aj hrdzou. Aby sa tomu predišli, môžete použiť farby na hrdzu.
Často používaný typ stabilizátora má guľové čapy, ktoré sú chránené pred striekajúcou vodou a vonkajšími vplyvmi gumovou manžetou. Tie sú tiež naplnené tukom, aby bol ich pohyb čo najhladší. Stáva sa, že sa gumové manžety alebo tesnenie poškodí. To umožní vniknutiu vody a spôsobí neprirodzené vysoké opotrebovanie.
Pri výmene tyčky stabilizátora je potrebné vždy zaistiť, aby bol pri inštalácii aplikovaný správny točivý moment. Inak by mohlo dôjsť k poškodeniu guľového čapu, predčasnému opotrebovaniu alebo dokonca odlomeniu.
Tip: Výmena tyčiek stabilizátora môže byť správnym postupom na údržbu auta. Okrem toho je dôležitá aj starostlivosť a údržba celého podvozku auta. Viete, ako postupovať pri umývaní podvozku auta?
Poruchy vzpery stabilizátora
Zlomená vzpera stabilizátora vedie k nadmernému nakláňaniu vozidla. Na rovnej ceste nie je porucha viditeľná, ale akýkoľvek pohyb v zákrute je sprevádzaný silným kolísaním.
Ďalším príznakom, ktorý poukazuje na chybnú vzperu stabilizátora, je výrazné zhoršenie ovládateľnosti vozidla. Jazdu sprevádza pocit vybočenia a je možný občasný šmyk.
Porucha stabilizátora môže viesť aj k nadmernému rozkývaniu vozidla, ku ktorému môže dôjsť počas brzdenia, zatáčania alebo zrýchlenia. Ak nebudete venovať pozornosť kývaniu vozidla, môže sa stať, že stratíte kontrolu nad vozidlom. V dôsledku toho vozidlo vyletí z cesty alebo sa prevráti.
Je stabilizátor naozaj dôležitý?
Ak si predstavíte auto bez stabilizátora, takéto auto by bolo na ceste mimoriadne nestabilné. Karoséria takéhoto vozidla by sa prestala hojdať až pri úplnom zastavení a počas jazdy by sa zotrvačná sila neustále zvyšovala. Z tohto dôvodu by sa ťažká karoséria čoraz viac kolísala s každým nárazom a otočením volantu.
Absencia stabilizátora je nebezpečná hlavne počas brzdenia. Brzdový systém spomalí všetky kolesá vozidla. Keď auto spomalí, zotrvačnosť vytlačí ťažisko tela dopredu. Vďaka tomu je zadná náprava úplne nezaťažená, zatiaľ čo predná náprava má naopak maximálne zaťaženie.
Tip: Stabilizátor je veľmi dôležitý pri brzdení. Je teda dobré mať prehľad, akým spôsobom autá brzdia. Viete, ako funguje brzdový systém áut?
Z tohto dôvodu budú zadné kolesá kĺzať a najsilnejší tlak je vyvíjaný na tlmiče prednej nápravy. V zákrutách by také auto jednoducho vyletelo z dráhy, pretože už najmenšie otočenie volantom v rýchlosti by vytvorilo pocit prevrátenia automobilu.
Stabilizátor je teda mimoriadne dôležitý pre bezpečnú jazdu. Na druhej strane, nedá sa povedať, že by nebolo bez neho možné jazdiť s autom. Nie je to tak, že by sa kolesá vôbec netočili. Aká by to bola ale jazda, keby sa auto pri akcelerácii naklonilo na zadné kolesá a pri brzdení dopredu? A na vysokorýchlostné zákruty by ste mohli úplne zabudnúť.
Michal Horváth, Obsahový špecialista na optimalizáciu webov
