Čo najviac znečisťuje slovenskú prírodu a verejné priestranstvá? Výsledky zberu voľne pohodeného odpadu na Slovensku hovoria jasne. Organizácia ENVI – PAK počas leta podrobne prešla a preskúmala odpad v 28 rôznych lokalitách. Viac ako polovicu všetkého vyzbieraného odpadu tvoria opäť cigaretové ohorky.
Prieskum voľne pohodeného odpadu sa uskutočnil v lete v 28 lokalitách naprieč Slovenskom, pričom väčšina z nich bola totožná s predchádzajúcimi rokmi. Organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK sa zameriava na počet jednotlivých kusov odpadu, pričom vyzbieraný odpad rozdelili do 12 kategórií, medzi ktoré patria napríklad cigaretový odpad, rôzne druhy plastov, papier, sklo či kovové obaly.
„Voľne pohodený odpad analyzujeme pravidelne od roku 2020. Zaujíma nás nielen to, čo ľudia najčastejšie odhadzujú, ale aj to, ako sa zloženie litteringu v čase mení. Aj preto sa do väčšiny lokalít pri analýze opakovane vraciame. Sledujeme pritom rôzne typy prostredia – od miest a obcí až po rekreačné lokality či miesta v prírode,“ približuje Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI – PAK.
Viac než polovica odpadu je z cigariet
Prvenstvo ohorkov nie je nič nové, no tento rok ešte posilnilo. Cigaretový odpad tvoril 58 % všetkých zaznamenaných kusov, čo je oproti vlaňajšku nárast o takmer osem percentuálnych bodov. Druhé miesto obsadili iné plasty s 16,3 %, najmä obaly z pochutín, a tretie papier so 7,9 %. Zaujímavé je, že podiel iných plastov medziročne klesol, z 19,8 % na spomínaných 16,3 %. Najmenej sa našlo nápojových kartónov a úlomkov skla.
Jeden údaj vybočuje z doterajšieho vývoja. Od zavedenia zálohového systému v roku 2022 z prírody takmer vymizli PET fľaše a plechovky. Tento rok sa ich podiel mierne zvýšil, z 1,3 % vlani na 2,2 %. Či ide o jednorazový výkyv alebo o zmenu trendu, ukážu až ďalšie analýzy.
Západ, stred či východ, ohorky vedú všade
Hoci sa výsledky v jednotlivých regiónoch v detailoch líšia, celkový líder zostáva vo všetkých častiach krajiny rovnaký.
- Západné Slovensko vrátane Bratislavy: cigaretový odpad 60,6 %, iné plasty 13,4 %, papier 7,8 %, hygienické potreby 3,7 %.
- Stredné Slovensko: cigaretový odpad 53,4 %, iné plasty 16,5 %, papier 9,2 %, iné kovy 5,3 %. Nenašli sa tu žiadne nápojové kartóny, zato najviac hygienických potrieb a sklenených nápojových obalov spomedzi všetkých lokalít.
- Východné Slovensko: cigaretový odpad 48,5 %, iné plasty až 28,1 %, čiže najviac zo všetkých regiónov, papier 8,1 %, iné kovy 5,3 %. PET fľaše sa tu nenašli vôbec.
Ako sa menia zvyky a trendy pri vyhadzovaní odpadkov
Podľa dlhodobých analýz OZV ENVI – PAK sa zloženie voľne pohodeného odpadu v priebehu času premieňa a vykazuje rozdiely v závislosti od charakteru danej lokality, napríklad medzi rekreačnými oblasťami a trvalo obývanými zónami.
V roku 2020 tvorili podstatnú časť litteringu iné plasty, PET nápojové obaly a hliníkové plechovky. Po spustení zálohového systému v roku 2022 však prítomnosť PET fliaš a plechoviek postupne klesala. V monitorovaných územiach sa napriek tomu naďalej vyskytuje stavebný odpad či kúsky textilu.
„Samozrejme, môžeme povedať, že aj littering sa odzrkadľuje na spotrebiteľskom správaní a akýchsi trendoch. Tento rok sme na viacerých miestach zaznamenali napríklad obaly z proteínových nápojov, naopak v oveľa menšej miere sa tam nachádzali veľké kusy odpadu, ako sú napríklad pneumatiky. Zároveň však nevieme s určitosťou povedať, že niekto miesta pred nami nečistil a vyzbieral tam väčšie kusy odpadu, ale cigaretové ohorky jednoducho prehliadol, alebo im len nepripisoval význam, kvôli ich veľkosti,“ približuje Katarína Kretter z OZV ENVI – PAK.
.
Upratať nestačí, kľúčová je prevencia
Popri plnení svojich zákonných povinností vyvíja organizácia v oblasti boja s litteringom aj vlastné nadštandardné aktivity. Ploggingové podujatia začala na Slovensku organizovať už v roku 2019 a nadviazala na ne iniciatívou Vezmi si ma, prostredníctvom ktorej sa dodnes spoločne čistia slovenské obce a mestá. Na tieto snahy neskôr nadviazal aj behaviorálny projekt zameraný na motiváciu k zmene správania verejnosti.
„Zaujíma nás totiž správanie sa ľudí k odpadu a „ochota“ odhadzovať ho na zem namiesto toho, aby s ním naložili správne – vytriedili ho a vyhodili do koša. Výsledky analýz využívame pri organizovaní preventívnych aktivít a vzdelávacích kampaní,“ vysvetľuje Katarína Kretter.
Samotné upratovanie totiž problém nevyrieši. Treba predchádzať odhadzovaniu a myslieť aj na prípady, keď sa odpad dostane do okolia nechcene, napríklad z nedostatočne zabezpečených kontajnerov na odpad.
Radi by ste sa zorientovali v správnom triedení odpadu? Preštudujte si ďalšie užitočné tipy a články od organizácie ENVI – PAK.
zdroj: ENVI – PAK
