Báli sa ho aj ostrieľaní námorníci. Bol postrachom oceánov. Jeho loď bola najobávanejším korábom všetkých čias.
Hovoríme o Edwardovi Teachovi, prezývaného Čierna brada. Pôvodne námorník anglického loďstva bol jednou z najdôležitejších postáv zlatej éry pirátstva v 18. storočí vo vodách Karibiku.
Neobvykle vysoký, štíhly muž s dlhou čiernou bradou previazanou stužkami a hrozivým pohľadom slúžil najprv ako korzár v anglickom kráľovskom námorníctve, pre ktoré počas vojny kráľovnej Anny zajímal a útočil na nepriateľské lode. Edward sa však rozhodol, že bude lúpiť na vlastnú päsť.
Po vojne sa dostal na ostrov New Providence v Bahamách, kde spoznal anglického piráta Benjamina Hornigolda. Ten ho pribral do svojej posádky a po istom čase mu zveril jednu zo svojich lodí. Čiernofúzova sláva rástla a hrozivé historky o jeho krutosti sa šírili naprieč celým Atlantikom. Edward Teach operoval najmä v Karibiku, ale aj v oblasti Severnej Karolíny. Postupom času sa zmocnil minimálne troch veľkých lodí, pričom jedna bola špeciálna. Išlo o francúzsku loď La Concorde, ktorá prevážala stovky otrokov a zlato. Premenoval ju na Pomsta kráľovnej Anny a z obrovského plavidla vyzbrojeného 40 delami urobil svoju vlajkovú loď. Edwarda Teacha, prezývaného Čierna brada, sa báli nielen pre množstvo zbraní, ktoré pri sebe nosil, ale najmä pre jeho strašné rabovania. Hovorí sa, že bol vždy vybavený šiestimi pištoľami a dvomi šabľami.
Aj keď piráti ohrozovali námorný obchod už od jeho počiatkov, v 17. a 18. storočí sa prepady lodí dočkali obrovského rozmachu. Bola to doslova zlatá éra pirátstva. Po objavení Ameriky sa začala masívna preprava koloniálneho tovaru, keď z Nového sveta na Starý kontinent tiahla jedna loď plne naložené zlatom, striebrom či drahými kameňmi za druhou.
Hoci sa mu počas hrozivej kariéry piráta nesmierne darilo, život na mori nebol tak celkom ružový. Morskí vlci sa museli na náročných cestách stretávať s neľahkými podmienkami. Dlhé týždne na mori bez pestrej stravy, väčšinou sýtení nasoleným mäsom a rybami, mali problémy najmä so syfilisom (pre pochybné radovánky na pevnine) a skorbutom (ochorenie vznikajúce v dôsledku nedostatku vitamínu C, prejavujúce sa krvácaním, vypadávaním zubov a celkovou slabosťou).
V roku 1996 objavili archeológovia na pobreží Severnej Karolíny vrak lode Pomsta kráľovnej Anny, potopenej v roku 1718. Jedným z najnovších nálezov je nádoba s dobovým medicínskym náradím. Pri pohľade na výdobytky vtedajšej doby sa dnes nejednému z nás stiahne žalúdok.
Teach však nepodľahol ani jednej z chorôb, ktoré sa objaveným náčiním liečili. Zomrel na následky dvadsiatich bodných a piatich strelných rán. Poručík kráľovského námorníctva Robert Maynard nechal pirátovi odťať hlavu a nastokol ju na sťažeň.
V osudný deň, 22. novembra 1718, našiel kapitán pri pobreží Severnej Karolíny v Ocracokskej zátoke svoju smrť. Väčšina z jeho posádky zahynula, no tí, čo prežili, vydali o Čiernofúzovi vzrušujúce svedectvo. Keď sa svojho kapitána v predvečer smrti piráti pýtali, že ak by náhodou zomrel, či aspoň jeho žena vie, kde je ukrytý poklad, odpovedal, že „nikto okrem neho a diabla nevie, kde to je“.
Na piráta, ktorý počas svojej kariéry okradol viac ako 50 obchodných lodí, žil Čierna brada skromne. Ukradnutý tovar nemohol bez stopy zmiznúť. Existuje legenda, že jeho poklad je ukrytý na „Ostrove pokladov.“ Táto teória však nie je ničím podložená.
Skutočné meno najznámejšieho piráta z Karibiku zostáva taktiež dodnes neznáme. Podľa jednej verzie sa volal John, podľa druhej to bol Edward Drummomd. Nech sa už volal akokoľvek, jeho meno je dodnes synonymom teroru a krutosti. Príbehy o prepadoch lodí sa stali priam legendami, ktoré si námorníci so strachom v hlase rozprávali ešte dlhé roky po jeho smrti.
