Dobrá rada

Definitívnosť smrti –pohľad dieťaťa a vyrovnávanie sa so stratou človeka alebo domáceho miláčika…

646
0
Zdieľaj
Definitívnosť smrti –pohľad dieťaťa a vyrovnávanie sa so stratou človeka alebo domáceho miláčika...

Človek sa vo svojom živote skôr, či neskôr stretne so stratou blízkeho alebo aj domáceho miláčika. Aký postoj však zachovať, ak sa strata dotýka života dieťaťa, určite ju netajiť.  V závislosti od veku , primeraným a najmä veľmi citlivým spôsobom poukázať na stratu, ak ide o veľmi malinké deti tak do jedného roka , tak im sa to tiež povie , hoci tomu nemôžu svojim malým rozumčekom zatiaľ pochopiť , tak napriek tomu predsa vidí a predovšetkým cíti atmosféru doma, môže sa prechodne zvýšiť jeho citlivosť a plačlivosť ,i smútok svojským spôsobom, nakoľko vníma veľmi intenzívne prežívanie a stres najmä mamy a otca.

Ak ide o stratu starého rodiča , rodiča , spolužiaka , kamaráta alebo aj domáceho miláčika všetko závisí v prvom rade od osobnosti dieťaťa a jeho veku a vývojového štádia . Je dôležité vedieť , že deti smútia diametrálne inak ako dospelý ľudia .

Malé deti nerozumejú definitívnosti smrti a niekedy aj zopár týždňov čakajú pri okne a pozerajú kedy sa starký , starká , mama otec , brat  alebo psík Dunčo vrátia do domu alebo bytu a znovu sa budú spolu hrať.

Niekedy sa deti vinia s toho , že zapríčinili definitívny odchod toho , ktorého človeka alebo zvieraťa. Najhoršie , čo môžete urobiť je hodiť vinu alebo výčitky na dieťa , že môže za smrť príbuzného alebo domáceho miláčika.  Aj keby to bola rovno pravda , že za smrť domáceho miláčika by nejako aj mohlo dieťa , napríklad , že ho zabudlo nakŕmiť alebo mu dať vodu, prípadne by ho nechtiac pristúpilo, alebo priľahlo, napríklad malé morča , škrečka alebo aj šteniatko mu zlomiť labku alebo ho v návale hry zavaliť celým telom. S takéhoto obvinenia alebo výčitky mohla by sa u nich vyvinúť veľmi silná trauma. Tu už by potom musela nastúpiť odborná pomoc- psychológa. Lebo dieťa by sa začalo všetkého báť , aj sa ku komukoľvek priblížiť len , aby nezažilo zase ten pocit , že je nenávidené a nemilované , lebo sa stala nedopatrením nehoda. Za starostlivosť o domáceho miláčika , vždy preberá dospelá osoba , takže nemožno viniť dieťa , že nenakŕmilo , alebo nedalo vodu. Všetko je to o uvedomovaní si vlastnej zodpovednosti aj vzhľadom na vek dieťaťa.

Ak zomrie blízky človek , tak dieťa sa môže na neho / na ňu hnevať , že on/ona si odišli do neba a jeho tu nechali samého, najmä ak malo dieťa s osobou veľmi blízky vzťah. V akomkoľvek veku dieťaťa dôjde k strate napríklad mamy /otca ako najbližších príbuzných je nevyhnutná psychická a emočná podpora so strany zvyšku rodiny . Je potrebné vysvetľovať a nepohoršovať sa nad emóciami dieťaťa, nekarhať ho pre strach , odmietanie rozprávať o osobe , ktorá zomrela, uzavretie do seba , sústavný plač a podobne.

Na čo všetko pamätať a ako sa rozprávať a pristupovať k dieťaťu po strate

  1. Téma definitívnosti smrti ,je veľmi náročná v každom veku a je potrebné o nej hovoriť , aby nedošlo k šoku so straty, že sa napríklad mama/otec /dedko/ babka už nikdy nevrátia – teda poukázať na definitívnosť , teda na to , že tento stav je trvalý a už sa nikdy nezobudia tu na zemi. Nehovoriť o tejto téme , nie je vôbec v záujme dieťaťa nakoľko to môže napáchať obrovské škody.
  2. Osoba , ktorá oznamuje dieťaťu smrť , by mala byť v záujme dieťaťa silná a mať emócie pod kontrolou , hoci je to niekedy priam nemožné- pozor na vydesenie z nezvládnutých emócii
  3. Pre dieťa môžu byť pojmy stratili sme mamičku alebo otecko zaspal navždy veľmi mätúce. Treba si dať pozor nato , že deti vo veku 2-5 rokov berú veci doslovne.

Ak teda povieme – stratili sme mamičku –v slovníku dieťaťa sa automaticky spustí – stratili sme treba hľadať- pozná stratu zabudnutej hračky v škôlke alebo na ihrisku. Začne osobu oznamujúcu túto vetu ťahať, kde kade po byte, aby našli stratenú mamičku, pôjde aj von , ťahá do obchodu kde s mamičkou chodievajú na ihrisko , prípadne sa začne pýtať okolitých osôb , či mamičku nevideli alebo kedy sa vráti , ak chodila do práce alebo tak… Ak povieme otecko zaspal navždy – tak v slovníku dieťaťa bude sa snažiť ocka zobudiť keď zaspal , aby sa šiel hrať- stále dieťaťa vlastne nevie , že tí ľudia zomreli. Ak povieme otec/mama sú preč – bude dieťa chodiť hore –dolu a vyzerať z okna , otvárať dvere a čakať kedy sa vrátia- nevysvetlené , že už domov neprídu

  1. Ak povieme , že niekto kto zomrel už nepríde nikdy – musíme si dávať pozor na slová – lebo v slovníku dieťaťa , ešte nie sú ujasnené abstraktné pojmy a myslenie. Ak odišiel niekto nastálo- môže sa stať, že dieťa bude mať pocit opustenia – bude si to klásť za vinu , že bolo zlé a neposlušné a teda , ten človek sa hnevá / urazil sa tak odišiel.
  2. Neexistuje ideálny čas na zdieľanie smutnej správy – treba oznamovať opatrne a na pokojnom mieste
  3. Treba povzbudzovať k otázkam a dávať odpovede na ne. Ak niekto odišiel na stále – treba povedať , že ono nie je vinné z jeho odchodu. Dospelí si niekedy myslia , že vedia , ako ich deti prežívajú smútok a nič nevysvetľujú – iba sucho oznámia , že zomrel – najmä ak je zrazu ponurá atmosféra priveľa ľudí v čiernom alebo plačúcich môže to vyvolať zmätok a nepochopenie toho čo sa deje.
  4. Ak ide o pohreb , je namieste dať dieťaťu /deťom možnosť rozlúčiť sa ak prejavia záujem a uvedomia si definitívnosť smrti aspoň čiastočne, treba počítať s tým , že dieťa nemusí psychicky zvládnuť pohreb , a preto treba zabezpečiť človeka , ktorý v prípade potreby odvedie dieťa domov a zostane s ním
  5. Nesnažte sa svoje emócie , stres , strach plač maskovať maskou sily a neoblomnej skaly- neskrývajte slzy , potom si dieťa uvedomí , že všetky emócie sú zdravé a nie je na tom nič zlé
  6. Smútok vyžaduje čas a každý ho má inak dlhý , dieťaťu veľmi pomôže , vrátiť sa k veciam , ktoré pozná, rozprávať a spomínať na osobu , ktorá odišla napr. na jej narodeniny , alebo výročie smrti
  7. Ak dieťa chodí do skôlky/ školy bolo by na mieste upozorniť na stratu blízkej osoby pani učiteľku v škôlke /triednu učiteľku v škole , aby prípadne zmeny , priveľký smútok alebo uzatváranie do seba oznámili rodičom alebo príbuzným. Pri extrémnom smútku alebo silných zmenách , je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.

Pomoc psychológa /psychoterapeuta kedy je nevyhnutná

  1. prestane komunikovať a hovoriť o smrti
  2. nechce spomínať na osobu , ktorá odišla
  3. nerozpráva o pocitoch a o tom čo prežíva
  4. úplne sa uzatvorí do seba
  5. odmieta robiť činnosti , ktoré malo rado lebo ich robilo iba so stratenou osobou
  6. problémy v škole
  7. nevysvetliteľné bolesti brucha , hlavy , zvýšená teplota, pomočovanie
  8. odmietanie jedla/pitia /hračiek
  9. drastické zmeny v spánku – strach zaspať , že sa nezobudí
  10. prestane sa hrať obľúbené hry
  11. utiahne sa od kamarátov , nekomunikuje s nimi
  12. zlyháva v škole
  13. nedokáže sa sústrediť , zaspáva na hodine
  14. vyhráža sa ublížením si , len aby sa mohlo stretnúť so stratenou osobou
  15. kreslí príšery a ponuré farby používa na svojich výkresoch , kreslí cintoríny , smrtky rôzne strašidlá

Vyrovnanie so stratou domáceho miláčika

Strata domáceho miláčika, bolí rovnako intenzívne ako strata človeka , aj keď typ lásky je iný. Smrť domáceho miláčika a smútok netreba podceňovať v žiadnom veku dieťaťa , lebo intenzita straty a bolesti je rôzna aj v závislosti, od toho ako dlho bol domáci miláčik súčasťou života daného človeka.

Nikdy netreba podceňovať smútok žiadneho človeka – nech sú jeho emócie akékoľvek , netreba nasilu človeka nútiť , aby si kúpil nové zvieratko , veď sa nič také nestalo. Môže nastať u daného dieťaťa trauma , že bude odmietať akékoľvek zvieratko a tiež sa uzavrieť voči danej osobe.

Domáci maznáčik je plnohodnotný člen rodiny. Človek má zlomené srdce , narieka , stratu znášajú veľmi zle. Podpísať sa môže na výkone a učení v škole. Často sme v rozpakoch a smútime sami a prežívame v súkromí

Spoločnosť často nevie , ako sa postaviť k takémuto negatívnemu zážitku a ako sa to podpísalo často aj na psychickom aj emocionálnom zdraví . Nerozprávajte tomu človeku , je to len zviera a kúpiš si nové, stále ho mnohí ľudia pokladajú za vec. Tento proces smútenia intenzívny a zdĺhavý. Sociálna podpora je kľúčovou zložkou pri zotavení sa od žiaľu všetkých druhov.

Strata zvieraťa naruší rutinu a zodpovednosť za niekoho , treba vyvenčiť, dať jedlo, pitie a podporuje naše emocionálne blaho a dávajú dňom význam. Stratíme zmysluplný aspekt nášho života. Tiež k tomu nepridávajú susedia , ktorí nepoznajú vaše meno , len meno vášho psa..

Ako sa zotaviť z takejto straty

Strata domáceho miláčika a zotavenie z nej nám môžu iba ľudia , ktorí tiež prekonali takúto rovnakú stratu. Vyriešenie tejto emocionálnej rany nám často pomôže prekonať úzkosť a strach prijať danú situáciu.

Niekedy pomôže zaobstaranie nového zvieratka , na zaplátanie rany po strate. Doporučuje sa nechať si dostatočný čas na smútenie. Nemé tváre , ktoré nám dokázali zlepšiť deň. Každý deň sme vedeli , že nech sa stane čokoľvek ťažké počas dňa , nás privíta radostná tvár nášho zvieracieho parťáka . Niektorí ľudia po takejto strate povie , že to už nechce nikdy zažiť a už si pred ďalšími zvieratkami uzavrú srdce , aby už nikdy necítili takú bolesť .Určite by si mal dať šancu ďalšiemu zvieratku , ktoré potrebuje pomoc .Zachrániť zvieratko od nezodpovedného majiteľa , alebo dať teplý domov a plnú misku jedla zvieratku z útulku , je niekedy najlepšou náplasťou na stratu milovaného zvieratka , ktoré odišlo za dúhový most. V spomienkach ostane navždy. Dovoľme aj po takejto strate vstúpiť bezhraničnú lásku nášho nového člena rodiny – určite nám to mnohonásobne vráti. A radosť preváži a vylieči všetky rany nášho srdca…