Životný štýl

Myslel si, že našiel šťastie: Za svoju naivitu som zaplatil tú najvyššiu cenu!

1030
0
Zdieľaj
Myslel si, že našiel šťastie: Za svoju naivitu som zaplatil tú najvyššiu cenu!

Príbehy ľudí sú také rôznorodé a pestré. Niekedy sa v nich sami nájdeme, inokedy súcitíme či dokonca sa vyvarujeme, ak sa daný prípad týka osudnej chyby. Jednu takú prežil aj Maroš. Veľký chlap s ešte väčším srdcom. Ako to už s príbehom s trpkým koncom býva, aj on veril (a stále verí) vo veľkú lásku.

Svojej vtedy ešte partnerke hradil jej celé štúdium. Sám dobre zarábal a túto možnosť sľubnej kariéry chcel dopriať aj svojej nežnejšej polovičke. Daniela bola skvelá v učení a titul PhD. zvládla ľahko a takmer bez námahy.

,,Žili sme spolu niekoľko rokov. Nikdy sme sa príliš nehádali, a keď už sa aj stalo, skôr by som to nazval diskusiou. Môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že ona sa mi javila ako skvelá žena, možno neskôr aj matka a manželka,“ rozrozprával sa Maroš bezútešným hlasom.

Po nedlhom čase si začali stavať dom. Do samotnej stavby vrazili nasporené peniaze samotný Maroš a jeho rodičia. Malým percentom svojich úspor prispela aj Daniela. Na zvyšok si tak zobrali hypotéku a neprešlo veľa času, keď sa holúbkovia vzali. Krátko nato prišli na svet dva výplody veľkej lásky.

Dýka rovno do chrbta

,,Milujem deti. Sám som večné decko a obdivujem detskú hravosť, zvedavosť a tú večnú fantáziu. Viete si teda predstaviť, ako veľmi som bol šťastný po príchode svojho prvorodeného. Užíval som si každú voľnú chvíľu so svojou rodinou.“ Až kým nenastal v jeho živote veľký zlom. Maroš prišiel na jej neveru až po celom roku. Doslova ho to položilo a takú zradu jej nedokázal odpustiť, aj keď sama naliehala a sľubovala, že sa to už viac krát nezopakuje. To však ešte ani len netušil, čo všetko si jeho ex pre neho prichystala.

,,Ten potkan býval hneď vedľa nášho domu. Jeho rodičov som si vážil, no akonáhle som sa to dozvedel, ešte  ten večer som sa poriadne opil a po ceste domov som mu rozkopal poštovú schránku. O niekoľko minút som si uvedomil, že som to trochu prehnal a  jeho otec za svojho hajzla syna nemôže. Dokrivenú schránku som mu bol preto osobne vrátiť spolu s ospravedlnením,“ dodáva veľký dobrák Maroš.

Deti si matka po dobrovoľnom odsťahovaní sa vzala so sebou. Svojho o päť rokov mladšieho milenca si Dana nasťahovala do bytu, na ktorý jej Maroš celé tie roky počas dvoch materských dovoleniek platil hypotéku.

,,Kašlať na ten byt, kašlať aj na tie vysoké alimenty, čo odo mňa dostáva. Pripraví ma aj o dom, ktorý som tie roky splácal a ešte ho ani zďaleka nevyplatil. Kašlať aj naň, ale tušíte vôbec, čo mi tá žena spôsobuje, odkedy sa odsťahovala  z domu?“

Na konci síl

Keď nám Maroš rozpráva jeho smutný príbeh, vysiela na svoje okolie absolútnu rezignáciu. Ako sám vraví, najviac ho trápi jediné. Vraj prichádza o deti a nevie si dať rady. Svetlých dní je v mesiaci málo, tých ťaživých ako nabitý pracovný týždeň.

Medzičasom si našiel aj priateľku, ktorá mu bola bútľavou vŕbou, hoci sa paradoxne so svojimi pocitmi len veľmi zriedka otvorene zdôveroval. Väčšinu ich spoločne strávených dní sa Maroš radšej uzatvoril sám do seba, akoby mal svoju ťarchu zdieľať s inou osobou. Hoci blízkou a veľmi trpezlivou. ,,Kvôli práci v zahraničí ku mne neprichádzala často. No aj tie dni, kedy som mohol byť konečne s ňou, som bol zdepkovaný a takmer vôbec som s ňou nekomunikoval. Mrzelo ma to, no nedokázal som jej to ani len vysvetliť, že mi je ťažko a chcem byť sám,“ zdôveruje sa nešťastný muž.

A čo nato nová priateľka Nela?

,,Mala som ju chuť zabiť! Ja som absolútne pokojná osoba. Znesiem naozaj veľa, no čo hentá robí so svojim ex a ich spoločnými deťmi, nemá obdobie. Terorizuje ho ako ona, tak aj ten jej zajačik. Obviňuje ho z toho, že sa o deti nestará, hoci samotné deti prídu každý druhý víkend a utorok hladné a oblečené ako cigánčatá z osady. Dostáva vysoké alimenty a nevie im kúpiť slušné oblečenie. Maroša doslova šikanuje! Príde o päť minút neskôr a nesmie si už deti zobrať. Raz mu ich nedala vôbec a nakázala vlastným deťom, aby s otcom neodišli, inak ich zbije. Ten starší syn je úplne psychicky zničený z matky, trieska okolo seba nohami, predmetmi a vykrikuje pri tom ako nepríčetný. Obe deti nesmú otca volať otec, ale po mene. Vraj svojho otca už majú a je to jej nový priateľ. Priateľ, ktorý deťom narozprával, že ocko ich nebol preto vyzdvihnúť, lebo ich už nemá rád a chce sa ich vzdať,“ sťažuje sa nám zúfalá Nela.

Súdy vraj zamietli aj psychologický posudok ex manželky a voči rozsudku sa nedá podať odvolanie. Maroš stratil už všetku chuť a silu bojovať. Tvrdí však, že sa o to pokúšal, no matka má v tomto štáte výhradné právo na všetko.

,,Najskôr som ju preklínala a nenávidela. Je to bosorka, ktorá využíva ich spoločné deti ako zbraň, no jediným kto najviac trpí, sú deti. Aj Maroš, samozrejme. Chcela som bojovať za neho, no on sa ako bojovník nejavil radšej sa ľutoval. Keď som si však po pár mesiacoch všimla, že zloba vo mne neškodí len jemu, ale aj mne a NÁM, okamžite som s tým prestala. Uvedomila som si, že najlepšia obrana je ignorácia. Viac som sa zamerala na náš vzťah a chceme si založiť rodinu. Spoločne sme sa s Marošom zhodli na tom, že jeho deti budú stále len staršie a cestu si k otcovi raz nájdu. Všetky prostriedky zlyhali a náš vzťah a budúcnosť si nemienime nechať zničiť.“