Životný štýl

Nespravodlivosť po slovensky

247
0
Zdieľaj

Nahlas sa isté veci často nevyslovujú alebo ich málokto otvorene rieši. Ľudia si často dobrovoľne strpčujú život a väčšinou úplne zbytočne. Ak sa dvaja rozídu, škriepenie, obviňovanie a vojna o deti sa stáva fenoménom, ktorý akoby už bol definitívne zakorenený v ľudskej DNA.

Problém však nastáva v okamihu, pokiaľ je víťaz už na začiatku istý. Vtedy prichádza bezmocnosť…

Naša čitateľka Markéta cestuje každý svoj voľný čas za svojim priateľom Petrom k nemu do rodinného domu. Dom, do ktorého vrazil všetky svoje úspory, čas a silu, kedysi šťastne obýval aj so svojimi deťmi Adriánkom a Natálkou. Jeho krásna exmanželka si po mužovom boku vybudovala titul, ako sa na správnu vedeckú pracovníčku patrí. A tak si ju uctil zápisom do listu vlastníctva, keď kupoval pozemok. Na dom sa zložili Peter a jeho ocino. Na ten zvyšok si zobral hypotéku a ako definitívny dôkaz lásky platil hypotéku aj na jej byt. Potom si zobral Zuzanu za svoju ženu a neskôr mali spolu dve krásne deti.

Rozprávke je koniec 

Vraví sa, že ak je žena dlho doma na materskej, začne jej byť dlho. Preto sa Zuzana už pochopiteľne tešila do práce. V jej pracovnej pozícii veľmi dobre zarábala a za ňou nezaostával ani jej manžel. Idylka šťastného manželstva sa však rozplynula, keď jej nato Peter prišiel.

Jedného dňa si tak povedal, že si prezrie zasa raz po nejakom roku ich spoločné fotky v počítači. Žiaľ, podozrenie, ktoré ho už zopár týždňov zužovalo, sa mu vyplnilo ako ten najhorší sen. Zuzana nechodievala na služobné, ale na milostné cesty. Hoci bol Peter dôverčivý a príliš dobrý k tomu, čo miloval, sklamanie ho sužovalo natoľko, že ju už viac nemohol milovať.

Z lásky k nenávisti je len krôčik

Matka má na svoje deti bezpochybne nárok. Ibaže deti ľúbia aj otca. A milujúca matka by nemala odopierať právo otca vidieť svojich potomkov. Presne tak sa zachovala Zuzana po rozvode, ktorého žiadosť sama rýchlo podala a stavala samú seba ako fyzicky a psychicky týranú obeť. ,,Bil ma a kopal, nadával mi a želal synovi, aby zostal postihnutý a neskôr aby zomrel!“ zazneli slová na súde.

Deti vraj musia otca oslovovať jeho krstným menom, vraj oni už ,,ozajstného otca“ majú v podobe staronového milenca.

Markéta deti svojho priateľa stretáva tak často, ako sa jej dá. Súd jej priateľovi pridelil deti len na každý druhý víkend, hoci bojoval za striedavú starostlivosť. ,,Tie decká mi tu plačú, že oni k mame nechcú, sú zanedbané a jeho starší syn je dokonca agresívny. Nazýva ma žumpou, hoci v jeho ôsmych rokoch ani len netuší, čo je to za slovo,“ z posledných síl dodáva Markéta. ,,Ona mu vypisuje každý deň, vraj nadávame na ňu a na jej frajera pred deťmi, bijeme ich a zdržiavajú sa tu túlavé zvieratá. Vyháňa ma z tohto domu, vraj je jej. Milujem Petra, ale už nemám síl. Chcem mu pomôcť, no súdy konajú v prospech matky. Zamietli u nej aj psychologický posudok. Nerozumiem prečo, ona nie je zdravá a tie deti trpia. Zničila mu život. Žiadne peniaze nestoja zato, aby sme si vzájomne ničili život. A už vôbec nie deťom,“ myslí si.

Ostáva už len dúfať, že sa spravodlivosť zobudí a Markéte s Petrom prajeme veľa síl v boji o to najcennejšie.