Fujara sa radí medzi dychové hudobné nástroje. Dá sa považovať aj za meditačný hudobný nástroj. Hrávali na nej bačovia väčšinou až večer keď zapadlo slnko. Doslova sa s ňou rozprávali a hovorievali o nej tak, ako keby to bola ľudská bytosť. Fujara im bola ako žena, preto sa starali o nich a zdobili si ich. Fujara k nám prišla z balkánskeho polostrova v 14. až 15. storočí počas valašskej kolonizácie. Prvým rozfukom sa oboznámite so samotnou fujarou, aby ste zistili ktorý ton ma akú výšku a ktorý ako ladí. Najčastejšie sa fujary vyrábajú z bazového dreva, lebo je to stredne tvrdé drevo, ale vyrábajú sa taktiež aj z javora nakoľko z javorové drevo vydáva krajší zvuk. Agátové drevo dáva zase plnší, sýtejší zvuk a taktiež sa fujara vyrába z jaseňa. Fujara je síce najmladšia, ale medzi také typické pastierke dychové hudobné nástroje patrila koncová píšťalka bezdierková, ktorá sa používala skôr na severe Slovenka.
Na Podpoľaní boli skôr typické šesťdierkové píšťalky a dvojačky vyrobené z dvoch spojených píšťaliek pri čom jedna mala šesť dierok a druhá nemala dierky. Hlavným predchodcom fujary však bola menšia trojdierková píšťalka. Prvé trojdierková píšťalky k nám prišli už v 13. storočí. Priniesli ich k nám trubadúri – potulní muzikanti z Francúzka alebo Anglicka. Trojdierková píšťalka sa postupne predlžovala a keď už bola taká dlhá, že sa nedalo dotiahnuť na hmatové otvory, musel vzniknúť bočný vzduchovod – trubica na prívod vzduchu, ktorá nám umožňuje fúkanie a následne hranie na daný hudobný nastroj – fujaru.
Fujary sa vyrábajú prevažne z bazového dreva (z bazy čiernej) a keďže ma baza prevažne konáre zahnuté opracovanie dreva sa musí vykonávať prevažne ručne, aby sa drevo rovnomerne opracovalo z každej strany. Po precíznom opracovaní dreva sa na presne určené miesto vyreže prieduch alebo tzv. hlásnička čiže miesto kde vlastne vzniká tón. Vo vnútri sa vyrobí kanálik kadiaľ bude do píšťalky vchádzať vzduch a na tej istej strane sa osadí klátik. Na konci sa v jednej osi vyrežú hmatové otvory a posledným krokom je zdobenie samotnej fujary, alebo píšťalky. Po vyrezaní ornamentov sa namorí liehovým moridlom a následne sa povrch vybrúsi a urobí šelaková politúra, ktorá nám nádherne zafarbí povrch fujary.
S odstupom času sa začali dychové nástroje vyrábať z kovu. Odlišný bol saxofón ktorý bol vyrobený za účelom vyplnenia medzery medzi výrobou nástrojov z dreva a nástrojmi z plechu. Jeho predchodcom bol klarinet. Aj napriek nižšiemu rozsahu ako jeho predchodca si časom získal svojich milovníkov najmä v žánroch jazzu a dychovky. Najčastejšie sa však používa na koncertoch a veľkých orchestroch.
