Cestovanie a Destinácie

Cesta pomedzi mŕtve telá a ďalšie zaujímavosti o najvyššej hore sveta

500
0
Zdieľaj

Ľudské orgány nemôžu správne fungovať nad určitou nadmorskou výškou. Najideálnejšie podmienky sú na úrovni mora, kde sú hladiny kyslíka primerané pre mozog aj pľúca. Ale ak chcú horolezci vystúpiť na vrchol Mount Everestu, ktorý dosahuje výšku 8 848 metrov nad morom, musia prekonať takzvanú zónu smrti. Tá sa nachádza v nadmorskej výške od 8000 metrov a vyššie, kde je tak málo kyslíka, že telo začne postupne umierať. Aj pri doplnkových kyslíkových bombách sa môžete cítiť ako keby ste bežali na bežiacom páse a popri tom dýchali vzduch iba cez slamku. Je to zóna, v ktorej treba zotrvať minimálnu dobu. Bežne trvá výstup zo základného tábora na Everest približne týždeň. Ak by si horolezci na ceste hore nedávali povinné prestávky, alebo by v zóne smrti strávili príliš veľa času, ľudské telo by to jednoducho nevydržalo.

Za smrť horolezcov ale nezodpovedá len absencia kyslíka, častokrát sú dôvodom aj nedostatočné skúsenosti horolezcov, zlé počasie, alebo aj rekordný počet povolení vydaných nepálskou vládou.

Prvou ľudskou bytosťou, ktorá dosiahla vrchol Mount Everestu bol Novozélanďan Edmund Hillary, ktorého sprevádzal nepálsky šerpa Tenzing Norgay. Stalo sa tak v roku 1953. Odvtedy sa to podarilo tisíckam mužov a žien. Niektorým sa však táto hora stala miestom posledného odpočinku. Cestu na Mount Everest v súčasnosti „dláždi“ vyše 250 mŕtvych tiel a považuje sa za najväčšie pohrebisko v otvorenom priestranstve.

Štatisticky teda na každú stovku horolezcov, ktorí dobyjú vrchol, pripadajú štyria, ktorí cestou zahynú.

Tam, kde horolezec skoná, väčšinou aj navždy zostane. Pretože znášať mŕtve telá je skoro nemožné a zároveň riskantné nielen pre horských záchranárov, ale aj pre helikoptéry. Samozrejme, niekedy sa organizujú expedície na znesenie svojich blízkych, no tie sú v skutočnosti veľmi drahé, nebezpečné a pri tomto pokuse môžu opäť zomrieť iní. A horolezci smerujúci na vrchol Everestu sa musia zmieriť s tým, že budú prekračovať niekoľko z nich.

Dúhové údolie. Aj takto nazývajú túto časť cesty na vrchol najvyššej „strechy sveta“. Svoje pomenovanie dostalo kvôli rôznofarebnosti turistického oblečenia a náradia. Mnohé telá sem boli z horolezeckých trás znesené, aby neboli prekážkou v prechode ostatným turistom. Ide o nepríjemný pohľad, no na tomto mieste sa mu nevyhne nikto.

No nielen telá horolezcov, ale i množstvo odpadu prekvapí každého, kto sa bude chcieť dostať na vrchol. Viac ako 50 ton odpadu, ktoré sa na jeho svahoch nachádzajú, robí z Everestu najznečistenejší vrch sveta. Nepálska vláda sa tak rozhodla zaviesť nariadenie, podľa ktorého každý z horolezcov je povinný zniesť dolu aspoň 8 kg odpadkov, inak mu nebude vrátená kaucia vo výške 4000 dolárov.

A ešte jedna perlička na záver. Mount Everest nie je najvyššou horou sveta. Toto prvenstvo má hora Mauna Kea na Havaji, ktorá je vyššia takmer o 1 kilometer. Veľká časť hory však leží pod vodou.