Zaujímavosti

Chlieb a jeho význam

603
0
Zdieľaj

Pšeničný alebo kukuričný, nekvasený alebo kvasený, plochý alebo nadýchaný … . Tisíce odrôd chleba, ktoré existujú na svete, spája jedna vec – ich výnimočná úloha v osude ľudstva.

Sotva existuje na svete iný produkt, ktorého samotná zmienka by spustila taký reťazec asociácií, ako je to v prípade chleba. Nielen ako jedlo, ale aj ako posvätný symbol, takto sa chlieb objavuje v kultúre a tradíciách rôznych národov.

Odpradávna zohráva osobitnú úlohu v osude ľudstva a zostáva v skutočnosti prvou a najdôležitejšou zložkou jedla na územiach Európy, Blízkeho východu, severnej Afriky, Indie a strednej Ázie. Dôležitosť tohto produktu je zakotvená v mnohých prísloviach a hovorových spojeniach, ktoré sú zastúpené takmer vo všetkých jazykoch. V mnohých z nich je možné slovo „chlieb“ nahradiť slovom „život“ bez toho, aby bol dotknutý jeho význam.

Kresťanská tradícia považuje chlieb za stelesnenie Božieho tela a aj keď nie je posvätený podľa cirkevného obradu, je stále posvätný.

Indická védska tradícia sľubuje hrozný trest pre človeka, ktorý riskuje, že bude zbytočne jesť jedlo bez chleba, a balkánske tradície vymedzujú zaobchádzanie s ním: je nemožné prevrátiť bochník, ktorý tu zosobňuje slnko a odporúča sa pri krájaní posúvať nôž smerom k sebe.

Pokiaľ ide o ruské kulinárske zvyky, na rozdiel od všetkých rád odborníkov na výživu, stále predpisujú akékoľvek, najmä prvé jedlo, sprevádzané chlebom.

Napriek úplnej jednomyseľnosti, pokiaľ ide o výnimočnú hodnotu chleba, sa v rôznych regiónoch toto slovo niekedy používa na označenie výrobkov, ktoré sa navzájom úplne líšia. Historicky prvým typom pečiva, s ktorým sa človek mal možnosť zoznámiť, boli koláče bez droždia – v skutočnosti verzia hustého obilného guláša sušená nad otvoreným ohňom. A dnes sa tento „primitívny“ chlieb dá ľahko pripraviť doma: zmiešaním múky, vody, soli, štipky sódy bikarbóny a pár lyžíc rastlinného oleja v miske, získame husté viskózne cesto, ktoré sa po vyprážaní na suchej panvici zmení na voňavý koláč – presnú kópiu nekvašaného chleba našich vzdialených predkov.

Tri tisícročia pred našim letopočtom sa objavuje takzvaný kyslý kvasnicový chlieb. Priekopníkmi tu boli starí Egypťania a Sumeri, ktorí chmeľový sediment zostávajúci pri výrobe piva používali ako kvas. Od tej doby je práve prítomnosť alebo neprítomnosť kvasiniek v ceste jednou z najvýznamnejších vlastností chleba.

Ďalším dôležitým faktorom sú suroviny, z ktorých sa pripravuje. Na celom svete je dnes najbežnejší chlieb z mäkkej pšenice. Tá obsahuje maximum lepku, čo dodáva cestu jednotnosť a jemnosť. Pšeničný chlieb však nikdy nebol schopný úplne vytlačiť konkurenciu. Na Slovensku je  napríklad v obľube ražný chlieb.

V Strednej a Južnej Amerike sa ako základ pečenia používa kukurica, ktorá dodáva pečivu sladkastú chuť a drobivú štruktúru. A indické papády sú vyrobené z  fazuľovej alebo šošovicovej múky.

Napriek všetkým rozdielom vo forme a zložení však má chlieb alebo skôr naše predstavy o ňom niečo spoločné: takmer každý moderný človek verí, že výroba chleba je namáhavá úloha, ktorá si vyžaduje špeciálne schopnosti a výrobné možnosti. Práve tento predsudok vysvetľuje skutočnosť, že väčšina chleba, ktorý dnes používame, je továrenskej výroby a nie domáci.

Pritom za starých čias sa výroba chleba považovala za kulinársku abecedu, základný level, od ktorého sa začína príprava jedál. Pečenie chleba si vyžaduje oveľa menšie úsilie ako príprava najjednoduchšej polievky alebo pečeného mäsa. Ak hovoríme o výsledku, tak dokáže prekonať tie najdivokejšie očakávania: aróma chleba pečeného vlastnými rukami naplní dom pocitom jedinečného tepla a pohodlia. Navyše, akonáhle zvládnete základné princípy pečenia, zistíte, že sa pred vami otvoria nekonečné obzory kulinárskych experimentov, ktoré môžu z rutiny varenia urobiť zábavný a tvorivý proces.