Zaujímavosti

Čierna smrť. Pandémia, ktorá takmer zničila Európu.

1117
0
Zdieľaj

Najviac skloňovaným pojmom súčasnosti sa stal koronavírus. Obalené vírusy z čeľade Coronaviridae sa vyskytujú u človeka, prasiat a vtákov. Vyvolávajú najmä choroby dýchacích ciest a spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou, od bežného prechladnutia až po ochorenia MERS či SARS. Koronavírus však nie je jediný vírus, ktorý kedy sužoval našu planétu a jej obyvateľov.

Mor má podľa historikov v európskych dejinách výnimočné postavenie. Išlo o ochorenie, ktoré sa vracalo a kosilo ľudstvo opakovane.

Prvá vedecky podložená pandémia moru zasiahla „starý kontinent“ v polovici 14. storočia. Spôsobila záhubu až 23 miliónov ľudí, čo predstavovalo až tretinu obyvateľstva vtedajšej Európy. Zmenila tak sociálnu štruktúru svetadielu.

Mor je bakteriálna infekcia, ktorá sa vyskytuje najmä u hlodavcov, pričom je prenášaná najmä blchami a všami, ktoré na nich žijú.

Do dejín sa zapísal ako „čierna smrť“. Názov vznikol podľa jedného z jeho príznakov – odumierania a sčernenia končekov prstov a ušných lalôčikov, čo bolo dôsledkom poruchy cievneho zásobovania a podkožného krvácania.

Mali vtedajší Európania aspoň základnú predstavu o tom, ako sa nákaza šíri? Respektíve ako sa pred ňou chrániť? Mor sa všeobecne považoval za trest Boží. Mal sa šíriť vzduchom a cez oči.

Rúška, ako ich poznáme v dnešnej dobe sa nepoužívali, zato už počas morovej epidémie nosili vtedajší lekári masku s vtáčím zobákom. Morová maska mala pretiahnutý zobák a stala sa symbolom čiernej smrti, ktorý nik nechcel vidieť. No jej úloha nebola zastrašiť ľudí. Zobák slúžil ako miesto pre výplň, kde sa dávalo korenie a vonné bylinky. Tie mali zabrániť vniknutiu infekcie do tela, no zároveň pomohla prekryť zápach hnijúcich tiel a mŕtvol. Táto maska je ešte aj dnes súčasťou Benátskeho karnevalu. Lekári však v skutočnosti nepoznali liek na mor a ani nevedeli mor liečiť. Ich neodborné lekárske postupy často krát chorému skôr uškodili ako pomohli.

Za najúčinnejší liek sa vtedy považoval útek. Utekali však nielen zdraví, ale aj chorí, ktorí boli vyhnaní z mesta. Týmto postupom sa síce jedni zachránili, no na druhej strane sa výrazne prispelo k šíreniu infekcie do ďalších oblastí a štátov.

V snahe chrániť pobrežné mestá pred morovými epidémiami začali Taliani praktizovať karanténu. Úrady požadovali od obchodných lodí, ktoré prichádzali do Benátok z infikovaných prístavov, aby pred vykládkou tovaru najskôr 40 dní kotvili a nič nerobili. Pôvod slova karanténa tak pochádza z talianskeho spojenia „quaranta giorni“, čo znamená štyridsať dní.

Americký historik William McNeill na základe štúdia starých čínskych záznamov zistil, že jej prvotné ohniská pochádzali z centrálnej Číny, pričom za najzávažnejšie ohnisko označil provinciu Chu-pej, kde v decembri minulého roku zistili aj prvých nakazených koronavírusom SARS-CoV-2.