Zaujímavosti

Filatelia — podmanivé hobby a veľký obchod

3900
0
SHARE

HOVORÍ sa, že filatelia čiže zbieranie poštových známok je „najväčším hobby na svete“. Podľa britského poštového reformátora Sira Rowlanda Hilla (1795–1879) boli prvé známky iba ‚kúskami papiera pokrytými zo zadnej strany lepivým povlakom, ktoré mohol používateľ trocha navlhčiť a prilepiť na zadnú stranu listu‘. ‚Kúsky papiera‘ Sira Hilla sa stali natoľko populárne, že dnešné poštové známky sú vychvaľované ako vynález, ktorý zmenil beh spojov na celom svete.

Pre zberateľov i dealerov sa hodnota známok pohybuje takmer od nuly až po astronomické sumy milión alebo viac dolárov. Ako je to možné, keď poštové známky sú také bežné? A v čom spočíva ich príťažlivosť a hodnota?

Unikátna black penny

Prvé ručne robené odtlačky známok na označenie toho, že poštovné bolo zaplatené vopred, boli vynálezom obchodníka Williama Dockwraya, ktorý si roku 1680 otvoril poštovú službu London Penny Post. Pošta prinesená do prijímacej kancelárie bola opečiatkovaná poštovou pečiatkou v podobe trojuholníka ohraničeného dvojitou čiarou, v ktorom boli vpísané slová PENNY POST PAID, a tak bola pripravená na doručenie Dockwrayovými poslíkmi. Iní poslíci a doručovatelia však dôrazne odporovali tomuto usporiadaniu, lebo cítili, že je ohrozené ich živobytie. Aj vládny poštový úrad sa na Dockwrayovu poštu pozeral ako na zasahovanie do svojho monopolu.

Až do začiatku 19. storočia nemali poštové reformy úspech, čo sa týka sprístupnenia poštovného za penny pre celú krajinu. V máji 1840 sa v Británii začala predávať prvá nalepiteľná poštová známka a čoskoro sa stala slávnou ako black penny. (Pozri fotografiu.) Nemala perforáciu a každá známka sa musela odstrihnúť z hárka.

Brazília sa v roku 1843 stala po Británii druhou krajinou vo vydávaní nalepiteľných známok platných v celej krajine. Postupne si aj ďalšie krajiny osvojili používanie známok vo vnútrozemskom poštovom styku. Neskôr bola na uľahčenie transoceánskeho doručovania vytvorená celosvetová poštová únia. Dnes je Svetová poštová únia s ústredím v Berne (Švajčiarsko) špecializovanou agentúrou Spojených národov.

Zbierky rozprávajú

S rozširujúcimi sa medzinárodnými spojmi každá krajina navrhovala a tlačila odlišné známky. Niektoré známky, takzvané príležitostné, zobrazujú významné udalosti a ľudí; iné, takzvané výplatné, sú určené na bežné používanie v určitých sériách podľa hodnoty, aby vyhovovali rozličným poštovým potrebám. Približne 600 poštových inštitúcií vydávalo počas rokov asi 10 000 nových známok ročne. Človek, ktorý sa vážne zaoberá štúdiom známok (filatelista), ako aj ten, kto proste zo záľuby rád zbiera známky, môže medzi rôznymi známkami, ktorých bolo doteraz vydaných štvrť milióna, nájsť niečo podľa svojho vkusu.

Je zrejmé, že pri takom množstve a rozmanitosti známok nemôže žiaden jednotlivý zberateľ očakávať, že bude vlastniť po exemplári zo všetkých druhov známok, ktoré boli kedy vydané. Namiesto toho si mnohí volia zbieranie známok podľa tém. Antarktída, Biblia, Červený kríž, doprava, energia, esperanto, Európa, film, fotografia, geológia, huby, hudba, jaskyne, kvety, lietanie, medicína, mosty, náboženstvo, oheň, olympijské hry, OSN, počasie, poľnohospodárstvo, poštové služby, priemysel, šport, uhlie, včely, vesmír, vidiek, vtáky a aj zvieratá, to všetko sú možné zberateľské námety. Na čo si len spomeniete, všetko je na známkach.

Ďalší zberatelia sa zameriavajú na známkové odchýlky. Čo medzi ne patrí? Pozrite sa znovu na black penny. Vidíte tie písmená vytlačené v dolných rohoch známky? Tieto známky boli pôvodne vytlačené ako hárok pozostávajúci z 240 jednotlivých známok usporiadaných do 20 vodorovných radov po 12. Prvá známka v hornom rade mala písmená AA; posledná v tomto rade AL, pokračujúc v abecednom poradí po hárku smerom nadol až po TA na začiatku a TL na konci 20. radu. Tieto písmená boli v záverečných etapách výroby predlôh ručne vyrazené v rohových štvorčekoch obrazu známok. Zamestnanec poštového úradu by mal podozrenie, že ide o falšovanie, keby sa na známkach mnohých listov, ktoré bral do rúk, vyskytovala tá istá dvojica písmen.

Hoci bolo vydaných asi 68 miliónov samostatných známok black penny, zberateľ, ktorý dnes vlastní čo len jednu nepoužitú z nich, má niečo vzácne a hodnotné — v cene od 4200 do 6800 dolárov.

Okrem jemných odlišností v obraze známky, záujem špecializovaných zberateľov vyvolávajú známky, ktoré sa tlačia z rôznych predlôh, či také, ktoré sa tlačia na papier s rôznymi priesvitkami (nebadateľná kresba v papieri, viditeľná oproti svetlu), ba aj známky s odlišným počtom perforačných otvorov (dierok pozdĺž okrajov). Aby boli takíto špecialisti úspešní, potrebujú viac než iba pinzetu (nikdy nepoužívajte prsty!) a zväčšovacie sklo. Mierky odhalia rozdiely v zúbkovaní; ultrafialové lampy ukážu poškodenie, skrytú fosforescenciu a iné nepatrné detaily.


Známky sú veľkým obchodom

V dnešnej dobe známkové hobby priťahuje rôznych investorov. Pravý investor nakúpi série vzácnych klasických známok, o ktorých sú dealeri presvedčení, že za určený čas veľmi pravdepodobne stúpne ich hodnota. Keď táto investícia dozreje, dealer sa podujme predať vlastníctvo svojho klienta za najvyššiu dosiahnuteľnú cenu. „Na známkach použitých v poštovom styku sú žiadané bledé, čitateľné poštové pečiatky — často sú tie najbežnejšie známky pomerne vzácne vďaka ideálnym alebo neobvyklým poštovým pečiatkam a sú hodné zodpovedajúcej prémie. Stav známky je rozhodujúci pre jej hodnotu,“ píše odborník na známky James Watson.

V roku 1979 priniesli londýnske noviny Daily Mail správu, že „v minulých piatich rokoch stúpali ceny klasických známok (pochádzajúcich z rokov 1840 až 1870) oveľa viac ako ceny akcií a iných foriem investícií, a v mnohých prípadoch dokonca viac ako ceny domov“. Hodnota istej série siedmich vzácnych známok, ktorá v roku 1974 stála 84 700 dolárov, stúpla na 306 000 dolárov.

V roku 1990 jedna reklama v týždenníku Time International uviedla: „Známky ako investícia mávali rôzne obdobia. V sedemdesiatych rokoch sa ceny zdvihli veľmi rýchlo, lebo špekulanti očakávajúci zisk zo vzácnych známok vytvorili investičné série. Ale keď Londýn usporiadal Svetovú výstavu známok 1980, bublina praskla a špekulanti zistili, že jedinými ľuďmi, ktorí sú pripravení vytvoriť základ pre trh, sú zberatelia, a tí sa rozumne stiahli. ‚Keď sa investori pokúšali speňažiť svoje série, zistili, že mnohé známky nie sú také vzácne, ako sa domnievali,‘“ a utrpeli stratu. Akým varovaním je to pre ľudí, ktorí investujú do známok!

Teda ak ste zberateľom, alebo dokonca filatelistom, usilujte sa o vyrovnanosť. Tešte sa zo svojich známok. Učte sa z nich — o svete, o zemepise, o národoch a kultúrach sveta. No nedovoľte, aby sa zbieranie známok stalo pre vás náruživosťou. Starostlivo zvažujte svoj záujem o známky a porovnávajte ho s dôležitejšími vecami v živote.