Cestovanie a Destinácie

Koraly — ohrozené a hynúce

5673
0
SHARE

NIKDE nie je more také priezračné ako v trópoch. Krištáľovo čisté. Modro krištáľové. Biele piesčité dno v hĺbke 15 metrov sa zdá tak blízko, že by sa dalo dosiahnuť. Obujte si plutvy na plávanie a nasaďte si masku. Keď vkĺznete do teplej vody, bublinky vám na chvíľu zatienia výhľad, a vy si zatiaľ upravte dýchaciu trubicu. Potom sa pozrite dole. Tam! Pozrite na toho veľkého červeno-modrého papagájovca obhrýzajúceho koraly a vypľúvajúceho kúsky, ktoré sa stanú súčasťou piesčitého dna. Zrazu sa okolo nás mihne striebristá dúha tropických rýb — červených, žltých, modrých, oranžových, fialových. Na každom kroku sa tu hýbe život. Ohromuje vaše zmysly.

Toto je koralová džungľa. Vyrastá z piesčitého dna, naťahujúc tisíce svojich živých ramien. Priamo pred nami je nádherný trs koralovca Akropora, pripomínajúci parohy losa, vyše 6 metrov vysoký a približne rovnako široký. Asi o 20 metrov ďalej je koralovec Akropora pripomínajúci parohy jeleňa, menší než predchádzajúci a jeho tenšie konáriky napĺňajú priestor vôkol nás ako les. Ako priliehavo sú tieto koraly pomenované — vyzerajú skutočne ako zvieracie parohy! Ryby a iné morské živočíchy nachádzajú medzi ich ramenami potravu a úkryt.

Kedysi sa myslelo, že koraly pozostávajú z rastlín, no teraz sa vie, že sú to vápencové útvary, ktoré sú vytvárané kolóniami živočíchov nazývaných polypy. Väčšina polypov je malá, v priemere menšia než 2,5 centimetra. Mäkké koralové polypy sa spájajú so susediacimi pomocou tkaniva pokrytého slizom. Cez deň vyzerá koral ako kameň, lebo polypy sa stiahnu do svojich „kostier“. Ale v noci nastáva zmena, keď sa ich rozprestreté ramienka jemne vlnia, dodávajúc útesu krehký, páperistý vzhľad. Vápencový „strom“, na ktorom polypy žijú, je ich spoločnou kostrou, stmelenou uhličitanom vápenatým extrahovaným z morskej vody.

Každý druh koralovej kolónie vytvára vlastný, jedinečný tvar „kostry“. Na svete je vyše 350 rôznych druhov koralov úžasných tvarov, veľkostí a farieb. Ich zvyčajné názvy pripomínajú veci zo súše — strom, stĺp, stôl či dáždnik — alebo rastliny — klinček, šalát, jahodu alebo huby. Vidíte tú veľkú diplóriu mozgovitú? Ľahko sa dá pochopiť, prečo dostala taký názov!

Táto džungľa pod hladinou prekypuje životom — od mikroskopických rastlín a živočíchov až po raje, žraloky, veľké morské murény a korytnačky. A tu sú niektoré ryby, o ktorých ste azda nikdy nepočuli — jasnožltý amfiprion, fialové Eupomacentrusy, čierno-biele Zanclusy, oranžový Aulostomus, sýtomodrý tŕňovec, indigovomodré Epinephelusy či hnedooranžový pterois ohnivý. A čo tamtie rôznofarebné garnáty, homáre alebo šarlátovočervené ‚jastrabie‘ ryby? Všetky farby, veľkosti, tvary. Niektoré krásne, iné bizarné, no všetky zaujímavé. Pozrite, tam za tým veľkým stĺpovitým koralom sa skrýva chobotnica! Pochutnáva si na škľabke, ktorú otvorila. Tak ako v džungliach na súši i do tohto morského prostredia je votkaná úžasná rozmanitosť života, ktorá je závislá od rôznorodosti koralov. Reprodukčný cyklus koralov a jeho schopnosť cestovať v morských prúdoch a vytvárať nové kolónie útesov bola podrobnejšie opísaná v Prebuďte sa! z 8. júna 1991.

Koralové útesy tvoria najväčšie biologické štruktúry na zemi. Jedna z nich, Veľká koralová bariéra, sa tiahne vyše 2000 kilometrov pozdĺž severovýchodného pobrežia Austrálie a zaberá plochu veľkosti Anglicka a Škótska dovedna. Koral môže vážiť niekoľko ton a vyrásť z dna oceánu do výšky viac ako deväť metrov. Koralové útesy rastú vo všetkých plytkých tropických vodách až v hĺbke 60 metrov. Majú charakteristické znaky, ktoré sa miesto od miesta odlišujú, takže odborníci môžu kúsok koralu preskúmať a povedať, v ktorom mori, ba dokonca na ktorom mieste narástol. Prostredie potrebné na rast koralových útesov je prostredie s obmedzeným množstvom živín vo vode, čo vysvetľuje, prečo je v ich blízkosti more nezvyčajne priezračné. Potravu pre koraly dodávajú riasy (vedecky nazývané zooxanthellae), ktoré žijú v priehľadnom tele polypa, a tiež mikroskopické živočíchy, ktoré koraly svojimi ramienkami zachytávajú. Konečným výsledkom je koralový útes, ktorý je domovom tisícok druhov morských živočíchov v oceánoch, ktoré inak neposkytujú úkryt.

Koralové útesy sú z celého morského ekosystému aj biologicky najproduktívnejšie. Časopis U.S.News & World Report to opísal takto: „Útesy sú morským náprotivkom tropických dažďových pralesov, prekypujúc hojnosťou foriem života: vlniacimi sa gorgóniami vejárovitými a morskými ‚bičmi‘, perovitými ľaliovkami, svietivo sfarbenými rybkami a hubkami, garnátmi, homármi a hviezdovkami, ako i obávanými žralokmi a obrovskými morskými murénami. Všetky sú závislé od nepretržitej činnosti koralov vytvárajúcich vhodné prostredie.“ Koralové útesy podporujú aj život na súši, pretože vytvárajú bariéru medzi narážajúcimi vlnami a pobrežím a kladú základy pre tisíce tropických ostrovov.

Zdravý koral je hnedý, zelený, červený, modrý alebo žltý, v závislosti od druhu rias usadených v priesvitnom tele hostiteľa. Mikroskopické riasy využívajú slnečné svetlo prenikajúce cez ich živočíšneho partnera, s ktorým žijú v symbióze, a absorbujú odpadové produkty polypa vrátane oxidu uhličitého, ktoré potrebujú pre svoju výživu. Riasy zase prostredníctvom fotosyntézy poskytujú tkanivám koralov kyslík, potravu a energiu. Táto spolupráca s riasami umožňuje koralom rásť rýchlejšie a prežiť v tropických vodách chudobných na živiny. Obaja partneri tak získavajú to najlepšie z rastlinnej a živočíšnej ríše. Aký majstrovský a múdry výtvor!

Vybielené kostry bez života

Nie div, že pod hladinou panuje taká horúčkovitá aktivita! No čo je tamto? Vybielené kostry bez života. Konáre sú odlomené a rozpadávajú sa. Niektoré sa už rozpadli. Táto časť koralového lesa je mŕtva alebo zomiera. Žiadne ryby. Žiadne garnáty. Žiadne homáre. Nič. Je to podmorská púšť. Užasnuto sa pozeráte a neveríte vlastným očiam. Aký šok! Váš idylický zážitok je zničený. Aj keď ste už späť v člne, znepokojujúce otázky zostávajú. Čo mohlo zapríčiniť také spustošenie? Nehoda? Choroba? Prirodzené príčiny? Chcete to vedieť.

Hoci koraly vyzerajú pevne ako z kameňa, sú mimoriadne krehké. Dotyk ruky môže spôsobiť škodu, a tak rozumní potápači sa ich nedotýkajú a pozorná posádka člnu na ne nespustí kotvu. Ďalšie nebezpečenstvo pre koraly predstavuje chemické znečisťovanie, olejové škvrny, splašky, odlamovanie, vody pritekajúce z fariem, lov vlečnými sieťami, usadeniny a prenikanie sladkej vody. Priamy náraz lodných kýlov spôsobuje spúšť. A výkyvy teploty môžu koraly poškodiť a usmrtiť. Keď dôjde k poškodeniu, koraly vyvrhujú svoje riasy v hustých oblakoch a ryby ich rýchle jedia. Keď tento stav pretrváva týždne alebo mesiace, koraly strácajú farbu a odumierajú. A keď hynie koral, stráca sa aj životné prostredie útesu. Celá táto štruktúra, od ktorej závisí život, sa rozpadne a zmizne.

Hynutie koralov je rozšírené vo všetkých tropických moriach. Následkom toho vypukol v komunite morských vedcov na celom svete poplach. Keď nastane odumieranie koralov vo veľkom, škody sú nenapraviteľné. Na rozsah blednutia koralov a ich následné hynutie bola pozornosť sveta bolestne upriamená tým, čo sa v posledných rokoch udialo v tropických moriach celého sveta. Zatiaľ čo mnoho rokov dochádzalo k blednutiu koralov periodicky a miestne, súčasné hynutie nemá v minulosti obdobu, čo sa týka závažnosti a výskytu na celej planéte. Väčšinu druhov živých koralov na celej zemi niečo napáda a spôsobuje kolaps životného prostredia útesov.