Dobrá rada

Nikto im to neverí: S mojim ex máme ukážkový vzťah. Prečo sme sa ale rozišli?

401
0
Zdieľaj

U partneroch po rozchode takmer vždy prichádza obviňovanie, hádky, polopravdy či hotová dráma. Obzvlášť, ak v celej veci zohrávajú dôležitú rolu i deti. Preto je ich príbeh až fascinujúci, že aj napriek rozchodu sú Jana a Daniel stále dobrými priateľmi, hoci majú obaja partnerov. Jediným, komu sa dobrý vzťah ex manželov nepáči, sú terajší partneri oboch aktérov dnešného príbehu.

Všetci si však kladú jednu a tú istú otázku: Prečo ste sa teda rozišli? Prečítajte si priebeh ich vzťahu a aj následný rozchod.

Jana

,,My sme si vždy perfektne rozumeli. On bol empatický a cítil s druhými, čo v dnešnej dobe u chlapov len márne nájdete. Ja som presný opak, kritickejšie sa pozerám na svoje okolie, hoci som vždy pripravená pomôcť, pokiaľ to situácia vyžaduje. Nie vždy však so všetkým súhlasím a proti istému správaniu sa, či už voči mojej osobe, alebo našim deťom či ostatným, sa jednoducho neviem stotožniť a odsudzujem ho. Daniel nie, on si vypočuje a chápe každý názor. Musím aj dodať, že napriek rozdielnosti pováh sme stretli na rovnakej hypotéze. V podstate sme ani nemali extra veľké problémy, celkovo som bola spokojná, Daniel nosil domov peniaze, venoval sa deťom, nechodieval na pivo ani za babami, väčšinou bol pokojný. Ibaže niečo mi stále chýbalo,“ začína a zároveň uzatvára prvú rozpravu Jana.

Daniel

,,Ona je vtipná osoba. Myslím, že vtipnejšiu ženu som ešte nestretol. Sme obaja veľmi spoločenský typy. Mám rád jej rodinu, je veľká, zábavná a dobre sa u nich cítim. Tá moja je viac konzervatívna a tým pádom nudná. Tiež som toho názoru, že sme sa spolu nemali zle, hoci bola Janka dlho na materskej a myslím, že jej z nudy občas preskakovalo. Je to celkom temperamentná žena, čo mi normálne neprekážalo, no keď mala tie svoje dni, tak vedela liezť pekne na nervy. Myslím ale, že je to v dlhoročných vzťahoch normálne. V spoločnosti sme však vždy vychádzali normálne, nikto si nikdy nevšimol, že by sme mohli mať aj problémy. Hoci, nie možno až také veľké, ako iné páry.“

Jana 

,,Presne tak, priatelia boli v šoku, keď zistili, že som sa od Daniela odsťahovala. A to ste mali vidieť ich tváre, keď sme im oznámili, že my už prakticky netvoríme pár viac ako rok. To boli prekvapivé pohľady! Nuž, nikto nič ani len nevytušil, nemali sme vo zvyku naše problémy vešať druhým na nos. Teda problémy… skôr by som to nazvala nenapĺňajúcim vzťahom. Možno vám to príde divné, no on mi pasoval na 100% ako človek, no len cca na 10% ako partner. Jednoducho on nebol moja druhá časť, ktorá sa vo vašom živote vyskytne len zriedka. Poznáte to, nie? Keď ste obaja ako jedna osoba, tak veľmi k sebe pasujete po každej stránke! Je jedno kde, či už v posteli, v komunikácii, v toku podobných myšlienok a životných téz. Tu sme narazili na kameň úrazu. V týchto smeroch sme nedokázali nájsť spoločnú cestu. Ja som viac kritickejšia a rada snívam, on je viac objektívny a chcel ma držať pevne na zemi. Ibaže ma v skutočnosti držal v zajatí a akosi sme časom obaja voči sebe ochladli. Nikdy sme k sebe nepociťovali zvieraciu túžbu a nikdy sme sa ani skutočne nemilovali. Boli sme vždy skvelí priatelia a dobre sme sa spolu bavili. Presne, ako aj dnes.“

Daniel

,,Nuž, ani ma tak nedorazil rozchod, už predtým sme žili len ako spolubývajúci, skôr ma prekvapil odchod k jej novému frajerovi. Najskôr som bol smutný, no potom som pochopil, že to bol len zvyk medzi nami dvomi a bola už len otázka času, kedy sa to medzi nami ako partnermi rozpadne na dobro. Ľúto nám bolo detí, teraz si museli zvykať na naše odlúčenie a neskôr na nových partnerov. Ale dnes je všetko už v poriadku a všetko je len o zvyku. Ja verím v osud –  všetko je tak, ako má byť. Najviac ma dostalo, že nikto nechápe náš skvelý vzťah. Naši obaja rodičia, priatelia a blízky a hlavne naši partneri. Akoby si mysleli, že sa stále ľúbime. Možno sa aj – ale nie ako chlap a žena. A to nikto nechápe. Niekedy si pripadáme ako dáky fenomén, ktorý sa len tak nevidí. Ale nám to nevadí. Výnimky potvrdzujú pravidlá a my sa len ďalej usmievame“ uzatvára dnešný príbeh Daniel.