Životný štýl

Salvador Dalí – umelec alebo blázon?

192
0
SHARE

Už odpradávna sa ľudia usilovali vykladať sny. V Starom zákone boli interpretované ako proroctvá. Filozof Platón ich pokladal tiež za božie znamenia, vzťahujúce sa na budúce udalosti. Až v 17. storočí začali v Európe pokladať sen za odraz nášho duševného života a osobnosti. Ľudia si začali svoje sny zapisovať a neskôr aj vykladať. Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia začal význam snov systematicky skúmať Sigmund Freud a Carl Gustav Jung.

Freud považoval nevedomie za tú časť osobnosti, ktorú treba skúmať. Niekedy sa v súvislosti s Freudovým zdôrazňovaním nevedomia používa analógia s ľadovcom. Väčšia časť ľudskej osobnosti leží pod úrovňou vedomia, podobne ako väčšia časť ľadovca leží pod vodnou hladinou.

Salvador Dalí, inšpirovaný Freudovou psychoanalýzou, zdôrazňoval dôležitosť snov a spontánnych asociácií, ktoré pomáhajú oživiť spomienky a zážitky z minulosti. Rozvinul „automatizmus“, umeleckú techniku voľnej asociácie vyvinutú surrealistami tak, že vedome prekresľoval snové obrazy do svojich malieb.

Hoci bol Dalí v USA považovaný za vedúcu osobnosť európskeho surrealizmu, väčšina členov tejto skupiny ho odmietala pre jeho vystupovanie na verejnosti, prezentáciu svojej osoby a komerčné práce.

Reprodukcií jeho obrazov bolo niekoľko. Ako sa po čase zistilo, nie všetky diela, ktoré sa predali boli originálmi. Do tejto „špinavej“ práce sa zapojil aj belgický obchodník s umením Stan Lauryssens. Tento zarobil milióny na modernom umení, pričom predával diela len jediného umelca: Salvadora Dalího. Stan predával maľby, ktoré získaval z pochybných zdrojov. Veľmi rýchlo však zistil, že tým najpochybnejším zdrojom bol sám Dalí. Posadnutosť peniazmi ho dohnala k tomu, že sa zapojil do falšovania vlastných diel. André Breton, zakladateľ surrealizmu, bol kedysi Dalího najspoľahlivejším podporovateľom. Jeho komerčné práce vytvorené počas exilu v Amerike priviedli Bretona prepísať Dalího meno na anagram premiešaním dvanástich písmen jeho mena na „Avida Dollars“, čo v španielčine znamená dolárový šialenec. Peniaze zhŕňal hrabľami a zarábal viac ako prezident Spojených štátov. Isidoro Bea, nazývaný aj Mladý Dalí, v knihe Dalí a ja, otvorene priznáva svoju účasť na falšovaní a to v takej podobe, že sám bol autorom niektorých diel podpísaných Salvadorom Dalím. „Moje maľby sa vystavujú po celom svete, v najlepších múzeách, a nikto ma nepozná, pretože je na nich Dalího meno.“

Dalí bola a stále je značka. Podobne ako Cartier, či Gucci. Ľudia boli ochotní zaplatiť za originál aj milión amerických dolárov. Hodnota najznámejšej Dalího maľby Vytrvalosť pamäti je nevyčísliteľná.

Salvador Dalí ako prvý začal využíval publicitu ako prostriedok na zviditeľnenie seba i svojich prác. Vždy chcel provokovať. To sa týka jeho života, životného štýlu aj diel. Chcel byť novátorský, jedinečný. Mnohé z obrazov sú dodnes nepochopené, nakoľko v nich možno nájsť viacero významov.

Salvador Dalí. Meno evokujúce niečo netypické. Každý umelec je svojim spôsobom zvláštny. Inak by nebol umelcom. Dňa 23. januára 1989 sa jeho púť na poli umenia navždy skončila. No nemohol si odpustiť ani posledný trik. Nechal sa odfotiť na titulnú stranu časopisu, obrátil sa na posteli a o dve minúty umrel.

„Jediný rozdiel medzi mnou a bláznom je, že ja nie som blázon.“                                                                                                                                                                      Salvador Dalí

 

obrázok: Pixabay