Dobrá rada

Únava, chronická únava, únavový syndróm

914
0
Zdieľaj
Únava, chronická únava, únavový syndróm
Únava, chronická únava, únavový syndróm

Keď sa povie únava, väčšina ľudí si predstaví niekoľko dní nevyspatého človeka. Prípadne niekoho kto celý deň ťažko pracoval a je jedno či fyzicky alebo psychicky, únava sa po nejakom čase podávania výkonu dostaví.

Únava je subjektívny pocit. Signál, ktorý organizmus vysiela, aby varoval pred totálnym vyčerpaním energetických zásob tela tak fyzických, ako aj psychických, či dokonca aj oboch súčasne.

Únavu možno rozdeliť na akútnu a chronickú potom fyzickú a psychickú. Najčastejšie ľudia a najmä ženy trpia akútnou psychickou únavou.

Fyzická únava – je predovšetkým po nejakej fyzickej námahe a teda po nejakom výkone bez rozdielu vykonávania v práci alebo pri voľno časovej aktivite. Telo sa najčastejšie ozve bolesťou svalov, kĺbov a šliach, pichaním v boku- prvou pomocou je oddych, sprcha, masáž unaveného svalstva , prípadne tabletkou od bolesti a výdatným spánkom.

Psychická únava- sa prejavuje ospalosťou , zníženou pozornosťou, bolesťami hlavy- prejde výdatným odpočinkom, nie je taká viditeľná ako pri fyzickej únave.

Chronická únava – typ únavy , ktorá pretrváva dlhodobo môže to byť niekoľko mesiacov až rok, vyskytuje sa vtedy ak je telo vystavené neprimeranej dlhodobej stresovej záťaži, môže to spôsobiť aj dlhodobé ochorenie tela dotyčného alebo aj rodinného príslušníka tak isto nesprávne rozloženie času na prácu a oddych , neschopnosť si odpočinúť pre problémy so spánkom. Tiež to môže vyvolať celkové vyčerpanie vyhorenie a stres. Môže to spôsobiť aj nesprávne rozloženie záťaže na fyzickú a psychickú a a ich nestriedanie, jednostranná fyzická alebo psychická záťaž

Chronický únavový syndróm (CFS)- je to typ únavy, kedy sa k únave pridružia ešte ďalšie komplikácie, prispievajú k nemu neliečené infekcie -prechodené chrípky, dlhodobý stres hraničiaci s vyhorením a celkové vyčerpanie organizmu, pôsobenie chemických látok, neliečený nízky tlak, pokles výkonnosti v práci, ospalosť, nedostatočný a nekvalitný spánok, podráždenosť , zvýšená citlivosť na svetlo , hluk, strachy z neznámej príčiny. Objavujú sa psychosomatické problémy bez zjavnej príčiny- horúčka, schvátenosť, poruchy trávenia, hnačka/zápcha , vyrážky, exzém, stavy depresie a letargie, apatia

Komplikáciou CFS – môže byť napríklad sociálna izolácia, zmeny životného štýlu, neschopnosť vykonávať prácu a s tým spojené ekonomicko-sociálne problémy, poruchy orgánových systémov v dôsledku nežiaducich vedľajších účinkov liečiv, vedľajšie následky nedostatočného pohybu, napr. obezita, depresie a pod.

CFS môže byť tak sprievodným prejavom iného závažnejšieho ochorenia v organizme, alebo do neho môže, ak nie je včas diagnostikovaný a liečený, vyústiť. A teda spôsobiť iné závažné ochorenie, ktoré predtým nebolo zistené..

Riešenie problému s CFS

Najdôležitejším bodom a spôsobom liečby, je prvom rade danej osobe, jej problémy ani nezväčšovať ani nebagatelizovať, nakoľko sú ľudia v tomto stave zvýšene dráždivý, popudlivý a vzťahovačný. Následne týmto správaním, že im neveríme podceňujeme alebo prejavujeme príliš veľký súcit spôsobíme nedôveru a uzavretie daného človeka do seba a následne sa nám už v danom probléme neotvorí, lebo sme v jeho očiach zradili dôveru, že mu pomôžme.

Ak nám človek dôveruje, vyhľadajme lekára, ktorý nám pomôže odhaliť a prípadne vyvrátiť/potvrdiť iné ochorenie, ako len chronickú únavu

Pravidelne podávať  a kontrolovať užívanie predpísanej dávky liečiv na liečbu diagnostikovaných ochorení a sledovať ich účinkov (napr. lieky na bolesť, depresiu, anémiu, alergie a pod.)

Musíme dávať pozor, na vystavenie takto chorého človeka –emocionálnemu stresu- potrebujeme dosiahnuť príjemné prostredie, z 0 stresom, nezaťažovať ho negatívnymi správami, katastrofami a úmrtiami, zmeniť prostredie na zábavné relaxačné s príjemnou hudbou, chodiť na miesta, kde pokoj a málo ľudí -k vode, do lesa.

Denná aktivita- musí byť v súlade s cyklom dňa a noci, striedame v malých dávkach fyzickú a psychickú záťaž. Treba povzbudzovať k obliekaniu a prezliekaniu do iného oblečenia- z pyžama- do domáceho úboru a pred spaním zase naopak. Dbáme na elimináciu rušivých vplyvov pred spánkom, vyvetráme a prezlečieme posteľnú bielizeň do veselších farieb

Postupné a pravidelné cvičenie – je vhodné vypracovať cvičebný plán s fyzioterapeutom so zameraním na okysličovanie organizmu. Vhodná je chôdza, plávanie, bicyklovanie, joga, strečing, masáže. Treba si uvedomiť vplyv dotykovej a jemnej terapie objatím, povzbudením.

Poznávacia terapia správania – pod vedením psychoterapeuta/psychológa sa postupne pracuje na odstránení negatívneho myslenia , nevhodného správania sa voči stresu, odhalenie problémov v práci alebo v rodine , ktoré spôsobujú enormný stres a záťaž. Je potrebné popracovať na zmenách životného štýlu, postupným prinavracaním záťaže vo fyzickej alebo psychickej rovine.

Zmeniť stravovacie návyky.- každý človek má pri jedení rôzne návyky aj zlozvyky. Preto je veľmi dôležite pri CFS prejsť postupným odstraňovaním zlozvykov a prijímaním správnych spôsobov stravovania teda od rýchleho občerstvenia, hamburgerov a iných nezdravých vecí postupne preorientovať myseľ a stravovanie na ľahkú vyváženú stravu , kde nechýbajú žiadne zložky pre budovanie organizmu. Postupne prichádza k obmedzeniu pitia kávy, sladených nápojov obsahujúcich kofeín, sladkosti , biele pečivo nahradené celozrnným, tiež vyhýbať sa ťažkým tukom. Jesť musí pravidelne3-5x denne vyvážený prísun ovocia a zeleniny, vlákniny aj stopových prvkov a minerálov. Všetky zmeny treba robiť v malých dávkach a postupne aby nedošlo v organizme k šoku alebo stresu.

Použitie podnetné spôsoby terapie- patrí sem

  • colorterapia(obklopenie farbami)
  • muzikoterpia(použitie príjemnej hudby, jemnej s veselšou),
  • arteterapia (terapia prácou)
  • hypoterapia (práca s koníkmi, jazdenie na nich)
  • canisterapia (práca  so psíkmi, hľadenie , maznanie , hladkanie)

Ak chceme ľuďom skvalitniť život aj napriek ich ochoreniu, je potrebná vnímavosť pri zníženej aktivite, nezáujem o prácu. Nesmieme podceniť ani najmenšie príznaky možného vzniku tohto ochorenia, ktoré najčastejšie postihuje  ženy vo veku 20-50 rokov, muži a ani seniori nie sú výnimkou. Primeraná životospráva, eliminácia stresu a duševnej nepohody pomáha predchádzať vzniku akejkoľvek duševnej poruchy…

Bc. Ľubica Bombalová