Dobrá rada

Vypestujte si špenát! Je to jednoduchšie, ako si myslíte

823
0
Zdieľaj

Špenát je veľmi vďačnou listovou zeleninou. Jediné, čo k svojmu rastu vyslovene potrebuje, je chladnejšie počasie. Znesie menej úrodnú pôdu, suchšie i vlhšie počasie a v neposlednom rade vám vyrastie za necelé dva mesiace.

Jarné odrody špenátu vysievajte skutočne skoro

Špenát nie je potrebné vysievať v skleníku alebo predpestúvať priesady. Táto zelenina má skutočne krátku vegetačnú dobu, ktorá sa pohybuje len okolo 40 dní. Vhodným termínom výsevu je druhá polovica februára až prvá polovica apríla. Orientovať sa môžete aj podľa teploty pôdy, ktorá by mala mať minimálne 4 – 5 °C, maximálne 11 °C. Vo všeobecnosti platí, že špenát potrebuje cca 6 týždňov chladnejšieho počasia, kedy vonkajšia teplota nevystúpi nad 18 °C.

Špenát patrí k chladnomilným druhom zeleniny. V teplejšom počasí by veľmi rýchlo vybehol do kvetu, a to možno ešte skôr, ako by na ňom stihli vyrásť konzumovateľné lístky. Pokiaľ nestihnete jarnú výsadbu a nebudete chcieť čakať do jesene, zožeňte si špeciálne šľachtené odrody, ktoré sú určené aj na letné pestovanie (napr. Tonga).

Výsev jesenných odrôd

Jesenné odrody špenátu vysievajte najskôr v druhej polovici augusta, najneskôr koncom októbra. V rokoch, kedy je počasie teplejšie dlhšiu dobu, vám špenát vyrastie aj pri novembrovom výseve. V tomto prípade však musíte počítať so zberom mladých lístkov, do dospelosti dorásť s najväčšou pravdepodobnosťou nestihne.

Špenát je možné pestovať aj ako oziminu. Vysejte ho v druhej polovici novembra až koncom mesiaca, a to do cca 2 cm hĺbky. Kľúčovým je správny výber odrody. Vhodné sú napríklad Chica F1, Seychelles F1 či Wallis.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Ak nemáte záhradu, špenát je práve tou zeleninou, ktorú si môžete bez najmenších problémov vypestovať aj v kvetináči, a to na chladnejšej chodbe alebo na balkóne. Parapetná doska v blízkosti radiátora nie je tým najlepším miestom. Rastlinky by vám vyrástli, boli by však slabé a mohli mať horkú chuť.

Postup je rovnaký ako pri pestovaní na voľnom záhone. Rozdielna môže byť iba doba výsevu. Napríklad na piatom poschodí v paneláku je už začiatkom februára omnoho teplejšie ako na záhrade. Preto špenát vysievajte o čosi skôr. Pri ozimnom pestovaní s výsevom taktiež počkajte pokojne až na prvú polovicu decembra.

Výber vhodného stanoviska a pôdy

Špenát patrí medzi plodiny II. trate, čo znamená, že neznáša priame hnojenie. Na jeho pestovanie sú najvhodnejšie miesta, ktoré boli vyhnojené minulý rok na jar. Predplodinami si nemusíte extrémne lámať hlavu, špenát ochotne porastie po akejkoľvek zelenine.

Tak ako väčšina druhov zeleniny ani špenát neobľubuje trvalo podmáčané a príliš hutné pôdy. Na druhej strane, ak by ste ho aj vysiali do čistého ílu, rastlín by ste sa dočkali, avšak v o čosi menšom počte. Kyslá či vyslovene zásaditá pôda by tejto zelenine taktiež nemala spôsobovať extrémne problémy.

Hnojenie a zálievka

Špenát nie je náročný na živiny ani zálievku. Pri jarnom výseve si dokáže poradiť viac – menej sám a vlahu čerpať z pôdy. Počas extrémne suchej jari ho môžete jemne poliať cca raz za týždeň, avšak nie vtedy, keď mrzne.

Ako sme si povedali vyššie, priame hnojenie je vyslovene nevhodné. V prípade, ak by ste špenát posadili na stanovisko, ktoré nebolo hnojené viac ako tri roky, a k tomu by vyzeral skutočne slabo, môžete okolo mladých rastliniek rozhádzať menšie množstvo záhradného kompostu, poprípade i špeciálne hnojivo na listovú zeleninu.

Ako si vypestovať baby špenát

Baby špenát je dnes veľmi populárny. Jeho pestovanie sa nijako nelíši od toho klasického. Lístky jednoducho zozbierate skôr, v dobe, kedy budú veľké okolo 3 centimetrov. Aby ste si zabezpečili dostatočné bohatú úrodu, je dobré špenát siať postupne, teda napríklad každých desať dní. Baby špenát sa môžete pokúsiť pestovať aj v lete, ideálne na polo-tienistom mieste, kde je aspoň trochu chladnejšie.