Zdravie a Krása

Diabetes mellitus v kocke

5338
0
SHARE

Diabetes je ochorenie ktoré je rozmanitého pôvodu. Ja sa tiež cukrovka, alebo cukrová uplavica. Ide o chronické ochorenie ktoré sa vyznačuje zvýšenou hladina cukru v krvi, teda hyperglykémi. Zvýšenú hladinu krvného cukru spôsobuje porucha sekrécie alebo samotného účinku inzulínu. Je sprevádzaná poruchou metabolizmus cukrov tukov a bielkovín. Chronická hyperglykémia spôsobuje poškodenie až zlyhanie rôznych orgánových systémov, najčastejšie ide o očí, obličky, nervy, srdce a cievy. Príčinou zvýšenej hladiny cukru v krvi je nedostatok hormónu inzulínu, ktorý je tvorený beta bunkami v pankrease. Pôsobí na znižovanie hladiny glukózy v krvi tak, že stimuluje  vychytávanie cukru v krvi.

Samotný inzulín však ovplyvňuje aj iné metabolické procesy. Jeho vylučovanie sa rozdeľuje na bazálne a prandiálne. Podnetov, ktoré podnecujú vylučovanie samotného inzulínu je veľa, ale základný podnet je zvýšenie hladiny glukózy v krvi, pričom sa inzulín podieľa na regulácii hladiny cukru v krvi.

Cukrovkou trpia milióny obyvateľov celého sveta. Podiel je vo vyspelých krajinách až 10 percent z celkovej populácie. Jeho rozšírenie priamo súvisí  faktormi, ktoré ovplyvňujú civilizáciu, teda rozšírenie súvisí aj z relatívnym dostatkom, zo šírenia nezdravých stravovacích návykov.

Čo sa týka klasifikácie diabetu základné delenie sa opiera o:

  • diabetes 1 typu,
  • diabetes 2 typu,
  • iné špecifické typy,
  • gestačný diabetes.

Prvý typ je charakterizovaný deficitom inzulínu. Vznik je najčastejšie v mladosti, pričom ide hlavne v tomto veku o autoimunitné ochorenie. V rámci etiológie existuje genetická predispozícia, ktorá je spájaná s prítomnosťou antigénov. Pri tomto autoimunitnom type je potrebné, aby okrem týchto vyššie spomenutých faktorov bol prítomný aj takzvaný „spúšťač autoimúnnej reakcie“. Môže ísť napríklad aj o vírusovú infekciu, či reakcie na cudzorodé bielkoviny. Bez adekvátnej liečby vzniká u pacienta rozvrat metabolizmu a teda ich život závisí priamo od dodávania exogénneho inzulínu.

Druhý typ je charakterizovaný rezistenciou, čiže necitlivosťou na samotný inzulín. Doplnený je aj poruchou sekrécie inzulínu. Je až 7 až 10 krát častejší. Jeho prejavy môžeme pozorovať najčastejšie v dospelom veku a u obéznych jedincov. Dôvodom je periférna rezistencia a postupná strata citlivosti beta buniek pankreasu. Tento typ diabetu má v etiológii veľmi silnú predispozíciu, ktorá sa opiera najmä o genetiku. Je súčasťou aj ochorení ako metabolický syndróm, pankreatitída, či iné ochorenia. K vzniku prispievajú aj vonkajšie faktory ako nadmerný príjem potravy, jej nevhodné zloženie a nedostatok pohybu, či iné faktory ako obezita a fajčenie.

Iné špecifické typy diabetu mellitu sú následkom niektorých genetických defektov funkcie beta buniek, genetickej poruchy účinku samotného inzulínu, ochorenia pankreasu, alebo endokrinných ochorení.

Gestačný diabetes mellitus je diabetes, ktorý sa vyskytuje v počas tehotenstva, respektíve rozvíja sa počas tehotenstva. Pri tomto type diabetu pozorujeme obraz špecifický pre diabetes mellitus druhého typu. Tento typ diabetu zvyšuje riziko vrodených vývojových vád detí, preto si vyžaduje sledovanie.

Samotná diagnostika diabetu sa opiera o anamnézu pacienta, ktorá sa opiera o príznaky ako polydipsia, polyúria, slabosť, samotné chudnutie a výskyt diabetu v rodine. Diagnóza sa potvrdzuje iba laboratórne. Základné vyšetrenie je odber glykémie, teda hladiny cukru v krvi nalačno, ale aj dôkaz cukru v moči / ketolátky/. Ak zistíme prítomnosť cukru v moči a nalačno, opakovane nad 7,8 mmol/l krvi pristupujeme k potvrdzovaniu diagnózy tzv. vyšetrením glykemickej krivky, ktorá je známa pod pojmom orálny glukózový tolerančný test. Pre potvrdenie diagnózy je potrebné aj stanovenie C – peptidu, pretože sa vylučuje súbežne s inzulínom a poukazuje na jeho vlastnú tvorbu.

Liečba diabetu priamo závisí od typu diabetu a cieľom je pacientov dosiahnuť adekvátne hodnoty cukru v krvi a glykovaného hemoglobínu, teda chceme dosiahnuť kompenzáciu diabetu u pacienta. Pravé od samotnej kompenzácie diabetu sa tiež odvíja liečba, ktorá sa opiera o diétu, samotný režim a inzulínoterapiu.

Inzulín užívajú všetci diabetici 1. typu, teda deti, mladistvý, ale aj tehotné ženy, diabetici 2. typu, u ktorých zlyhala terapia diétou a perorálnymi antidiabetikami. Pôvodne bol využívaný aj bravčový a hovädzí inzulín, dnes sa využíva biosyntetický ľudský inzulín a jeho analógy.

Samotná liečba inzulínom musí byť pod dohľadom lekára, jednak kvôli typu inzulínu, a jednak kvôli dávkovaniu inzulínu. Práve tieto dve podmienky sú však podmienené aj diétou, pohybovou aktivitou a zmenou životného štýlu.

Teda terapia cukrovky vychádza z toho, koľko inzulínu organizmu pacienta chýba. Na liečbu diabetu typu 2 sa najčastejšie užívajú lieky, ktoré sú nazývané perorálne antidiabetiká. Znižujú hladinu glukózy v krvi, avšak musíme podotknúť ich užívanie nenahrádza samotnú diétu, fyzickú aktivitu a režimové opatrenia. Základným predpokladom úspešnej liečby je zmena životného štýlu, ktorá zahŕňa diétne opatrenia. Tým sa budeme venovať neskôr v tomto článku, pretože ide o širokospektrálne tému, ktorá obsahuje mnoho podstatných informácií pre diabetika.

Terapia perorálnymi antidiabetiká my sa opiera spočiatku užitie látky s názvom metformín. Lieky s touto látkou sú často liekom prvej voľby a iba ak pacient netoleruje liečbu metformínom pristupuje sa v liečbe s inou účinnou látkou.

Terapia perorálnymi antidiabetikami sa teda opiera hlavne o glykémiu nalačno, glykémiu po jedle, ale aj o schopnosť samotného pacienta ustrážiť si ideálnu glykémiu. O niektorých pacientov pristupujú lekári až k trojkombinácii liečiv. U pacientov je dôležité dbať na to, aby sa ne porovnávali s ostatnými pacientmi, pretože práve skupina diabetikov vykazuje silne individuálnu terapiu. Pri stanovovaní samotnej terapie sa opiera lekár a zdravotnícky personál o celkový klinický stav, vek, telesnú hmotnosť, obvod pása, BMI, príznaky ochorenia, krvný tlak, postihnutie malých a veľkých ciev, iné ochorenia, možnosti sebakontroly glykémie v krvi – teda self monitoring.

Samo kontrola cukrovky je neoddeliteľná súčasť života diabetika. Ide o kontrolu glykémií v domácom prostredí pacienta a pri jeho bežných denných činnostiach. Monitoring hladiny cukru zahŕňa hlavne kontrolu glykémie pomocou glukomera rôznych časových odstupoch, ktoré sa však viažu na samotné užitie jedla, na fyzickú aktivitu, na spánok, alebo aj pri zhoršení zdravotného stavu.

Táto kontrola je potrebná u každého pacienta, ktorý nevie, alebo nemôže mať predstavu o samotnom ochorení a význame pre neho samotného. Selfmonitoring glykémie v krvi v domácom prostredí napomáha a poukazuje aj samotnému lekárovi, sestre, či edukátorovi akým smerom sa uberá pacient a jeho kompenzácia diabetu.

Monitoring teda v konečnom dôsledku poukazuje na to, ako reaguje glykémia na jednotlivé potraviny, pohybovú aktivitu, spánok, ale aj záťažové situácie. Pravé poznanie týchto reakcií je dôležitým prvkom v liečbe diabetu, pretože je to cesta ku kompenzovanému diabetu. Podľa pokynov lekára si takto vie pacient upravovať dávky inzulínu, alebo pristúpiť k redukcii sacharidových jednotiek v diéte, ktorú aktuálne dodržiava. Pacientom, ktorí sú liečení inzulínom je hradený aj glukomer zdravotnou poisťovňou, pacienti ktorí sa liečia perorálnymi antidiabetikami si môžu glukomer do kúpiť v lekárni, nakoľko im je nápomocný v terapii diabetu.

Samotné diétne opatrenia však vyžadujú samostatný článok, pretože zvládnutie sacharidovych jednotiek v praxi a v reálnom živote diabetika je alfou a omegou v samotnej liečbe.